Sprisahanie?

Peter Kasalovský

Na moju nezverejnenú mailovú adresu som dostal v piatok takúto správu: „(...) Predpokladáme, že takých tridsať dní pred parlamentnými voľbami začneme rozširovať prostredníctvom internetu a na pokračovanie dokument s titulom: Kto je kto? a s podtitulkom: Kde sme a čo chceme. S takým podtitulkom, ktorý je zhodný s názvom ankety, ktorú ste začali zverejňovať v Hd. Naznačujeme ním, že máme záujem doplniť názory tejto ankety o ťvýchodiskovú pozíciuŤ do najbližšej budúcnosti. Ide o to, aby sme si dokázali odpovedať bez prikrášľovania, či už pre stranícky imidž a celkový obrázok v zahraničí na najdôležitejšiu otázku: Ako sme reálne na tom po vyše dvanástich rokoch transformácie? Aby bolo všetkým jasné, a najmä mladej generácii, kto sa už nachádza v šťastnom zajtrajšku, a kto, ale aj ako a s akým rezultátom využil či zbabral de facto jedinečnú, teda neopakovateľnú historickú príležitosť. Ide o zoznam domácich a zahraničných subjektov, konkrétnych osôb a firiem (obsiahnutých v obchodnom registri), ktoré sa dostali k štátnemu, ale aj k družstevnému majetku. Ponúkame tento dokument bez nároku na autorskú odmenu na zverejnenie v Hd. Podľa našej mienky je svojím spôsobom plastickou mapou malej a veľkej privatizácie, ale aj málo známych reštitúcií. Pokúsili sme sa o čo najúplnejšie zistenie pohybu získaného štátneho, družstevného a reštituovaného majetku od 1989. roku (!) a jeho aktuálny stav. A koniec koncov, s takouto mapou sa budeme ako občania chtiví slušného života lepšie orientovať v súčasnosti a tiež pri rozhodovaní sa, komu dať či nedať dôveru v tohtoročnej jeseni.“

Zverejnil som túto informáciu, pretože to bolo podmienkou pre sprístupnenie avizovaného materiálu. Aj keď som náchylný myslieť si, že ide o kanadský žartík či najskôr o výplod bujnej fantázie, tak bez ohľadu na to som presvedčený, že takéto dielko by sa zišlo. Mám tiež dilemu, či predmetná ponuka je dielom smrteľníkov alebo nejakých ľudkov z rodu mimozemského, ktorým sa zažiadalo dodať nám trochu pravdy o tých dvanásťročných premenách. O tom, čo sme chceli a čo sme dokázali, aby sme už raz a opäť mohli stolovať na čistom stole s bielym obrusom. Aby sme si zachovali dôstojnosť aj úctu, ba až patričnú vďaku k minulým generáciám, ktoré nám tu nevybudovali prázdno - vákuum, ako vytrubujú na všetky svetové strany mnohí politici. Boli vyvolení, ale to neznamená, že boli zbavení aj zodpovednosti čo len morálnej za to, či sme tam, kde sme mali, a tiež mohli byť. Napriek celému radu negatív jestvujú konkrétni ľudia, ktorí dokázali zveľadiť získaný majetok nielen vo svoj, ale aj v prospech okolia. Bolo by to, keby sme de iure vedeli, že ten a ten šiel vždy trebárs do slepej uličky, zdevastoval pritom všetko ľudské, prírodné, ba možno aj kozmické vôkol seba a nebol schopný sa z nej vrátiť a dôjsť do všeobecne želaného cieľa. Z takého atlasu by sme sa poľahky dozvedeli na základe konkrétnych a overiteľných údajov a čísel (a to bez verdiktu justičnej moci, ktorá je v našej spoločnosti v nekonečnom konflikte s časom, ale aj so svojím hlavným poslaním!), či x, y využil príležitosť tak, ako sa zaviazal alebo inak.

Bol by to dokument, ktorý by bol nadlho najlepším pracím a čistiacim prípravkom. Keď by sa predsa len objavil, o čom pochybujem, tak by sme tu mali škandál hviezdnej veľkosti, a pre tajné služby rébus, čo s jeho autormi. Podľa doterajšej praxe by sa museli prikloniť k názoru, že majú na svedomí sprisahanie voči štátu...

Peter Kasalovský