Chcú predchádzať rizikám

Ide o záujmy výroby, obchodu, ale aj občanov

Hospodársky denník uverejnil už nejeden názor na problematiku ochrany domáceho trhu s potravinami. Niektorí manažéri hovoria, že treba zákonom stanoviť podiel výrobkov z domova a zo zahraničia výrazne v prospech našich producentov, ktorí musia veľké maloobchodné predajne dodržiavať. Iní zasa odporúčajú regulovať dovoz potravín už na hraniciach rozličnými administratívnymi opatreniami. Dnes prinášame na túto problematiku názory ďalších našich odborníkov, ktorí pôsobia v tejto oblasti.

Predseda Únie podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle na Slovensku Peter Vendelín si myslí, že ekonomická sila veľkých obchodných subjektov nesúvisí s dominantným postavením jedného konkrétneho reťazca, proti ktorému by v zmysle zákona o ochrane hospodárskej súťaže mohol zasiahnuť Protimonopolný úrad SR, ale s ich systémom ako celkom. Práve táto skutočnosť robí výrobcov tovaru často bezbrannými pred praktikami reťazcov, ktoré prenášajú mnoho rizík, spojených s podnikaním v obchode, na svojich dodávateľov.

„Patríme medzi tých, ktorí podporujú povinnosť aspoň 70-percentnej ponuky na Slovensku vyrobeného tovaru a zamedzenie konkrétnych foriem zneužívania ekonomickej sily obchodných reťazcov zo zákona,“ konštatoval Ivan Ivanič, generálny riaditeľ Palmy-Tumys, a. s., Bratislava. „Väčšina veľkých predajných sietí má nadnárodný charakter, s prepojením na potravinárske koncerny, pôsobiace v mnohých krajinách Európy a sveta. Slovensku preto reálne hrozí, že ak zákonným spôsobom neupraví ich správanie, budú domáci výrobcovia v čoraz väčšej miere vytláčaní z vnútorného trhu a nahrádzaní produkčnými ekvivalentmi konkurentov zo zahraničia,“ dodal.

Podľa výkonného riaditeľa Slovenského zväzu Poľnonákupu Karola Škradu pripadlo z vlaňajšieho objemu agropotravinárskych dovozov (43 mld. Sk) viac ako 30 mld. Sk na nahraditeľné komodity, ktoré vieme na Slovensku vyrobiť. Obyvatelia SR ročne vynakladajú na potraviny 90 až 100 mld. Sk a ak by pokračoval trend z predchádzajúcich rokov, čoskoro by viac ako polovica pripadla na nákup importovaného tovaru.

„Tvrdenia o tom, že domáca agropotravinárska produkcia je príliš neefektívna a drahá, takže pre spotrebiteľa by bolo lepšie, keby ju nahradili lacnejšie dovozy, sú zavádzajúce,“ zdôraznil generálny riaditeľ MäsoSpišu Spišská Nová Ves Marián Užák. „Import totiž býva zväčša cenovo výhodnejší len vtedy, keď sa opiera o proexportné podpory v krajinách pôvodu a na vnútornom trhu chýba primeraná domáca produkcia. Útlm domácej výrobnej základne a znižovanie jej realizácie na trhu v konečnom dôsledku nezodpovedá záujmom spotrebiteľa, lebo po prekročení určitej hranice a vytvorení stavu importnej závislosti prestávajú byť dovozy lacné.“

Andrej Pokojný