Denne 20-tisíc metrov látky

Výrazne najviac výrobkov smeruje na trh krajín Európskej únie

V prvých rokoch dvadsiateho storočia, keď v Paríži svetoznámy módny návrhár Poiret v novej štíhlej siluete oslobodil dámske telo a svoje módne návrhy prvýkrát v histórii odievania predvádzal obecenstvu na modelkách, prišla do Trenčína rokovať s predstaviteľmi mesta francúzska firma Tiberghein. Cítila, že nový trend a nový štýl módy, začínajúca sa industrializácia v odevníctve, prinesie masovú výrobu odevov a s ňou aj rastúci dopyt po textilnej metráži. Preto bratia Paul a Jean Tiberghien predložili uhorskému ministerstvu obchodu ešte 26. októbra 1905 žiadosť o postavenie textilnej fabriky a o necelý rok na to mestské zastupiteľstvo schválilo výstavbu textilky v Trenčíne. Fabriku slávnostne otvorili 11. júla 1907, začala s 15 skacími strojmi, 4 snovacími a 150 tkáčskymi strojmi. Priadze dodávali z Francúzska. Už v prvom roku prevádzky vyrobila 400-tisíc metrov tkanín podľa francúzskych návrhov a technických predpisov a o štyri roky dávala prácu až 876 pracovníkom z Trenčína a jeho okolia. Dlhá je teda

história Meriny,

dnes už akciovej spoločnosti. Doviedla ju k svetovému úspechu, ktorý za rok 2001 predstavuje predaj 4660 kilometrov vlnárskych tkanín, pričom na tuzemskom trhu z toho zostalo len 1750 km. Znamená to, že denne sa muselo vyrobiť priemerne 20 219 metrov látky. „Trend sme nasadili minimálne 6 - 7 rokov dozadu, keď sme si povedali, že sa musíme v našich podmienkach a v štruktúre výroby prispôsobovať podmienkam súvisiacim so vstupom Slovenska do EÚ,“ hovorí Ing. Miroslav Majerník, riaditeľ pre marketing a vysvetľuje, prečo sa Merina rozhodla transformovať svoje obchodné aktivity a štruktúru výroby. Znamenalo to preorientovať sa z východoeurópskych trhov na nové trhy, predovšetkým na trhy krajín EÚ, zásadne zmeniť systém obchodovania, obmedziť výrobu štandardných výrobkov v prospech výroby módnych tovarov, ktoré nové trhy požadovali. Už v čase založenia akciovej spoločnosti (k 1. 4. 1992) Merina uzatvorila s talianskou

firmou Marzotto

dohodu o transfere know-how v oblasti technológie výroby tkanín zo 100-percentnej vlny. V roku 1998 získala Certifikát Oeko-Tex Standard 100, dokument vydaný Medzinárodným združením pre výskum a skúšky v oblasti ekológie textílií. Certifikát už obhájila na ďalšie roky. Už o rok neskôr, v roku 1999, získala aj Certifikát systému kvality pre vývoj, výrobu a predaj vlnárskych tkanín podľa noriem BS EN ISO 9001:1994 a ANSI/ISO/ASQ Q 9001:1994. Transformáciu sprevádzali investície do výroby. Merina v posledných rokoch investovala ročne 100 - 150 mil. Sk do nových technológií, čím dosiahla splnenie svojej vízie stať sa výrobcom nadštandardných výrobkov z jemnejších priadzí, zachytávať svetové módne trendy a obstáť v európskej konkurencii aj zvyšujúcou sa úrovňou a rozširovaním škály služieb. Investície smerovali najskôr do technologického textilného zariadenia umožňujúceho výrobu jemnejších tkanín, neskôr do technologickej úpravy tkanín. Na základe toho v Merine je možnosť vyrábať vlnené tkaniny s takými špeciálnymi úpravami, ako je

teflon či superwasch,

umožňujúci bezproblémové pranie vlny. V roku 2001 Merina zamerala investície na vytvorenie možnosti vyrábať samostatne priadzu obohatenú o elastickú priadzu Lycra a priadzu vyšších jemností, hlavne pre tkaniny zo 100-percentnej vlny. „Zamerali sme sa len na vlnárske tkaniny,“ vysvetľuje Miroslav Majerník dôvod, prečo Merina vyradila zo svojho portfólia výrobu vlnárskych úpletov a priadzí pre pletiarsky priemysel. Kvalitnú surovinu pre výrobu vlnárskych tkanín nakupuje a dováža prevažne priamo z Austrálie. Podnik upustil od nákupu surovín od sprostredkovateľov a nákup si riadi sám, pričom sa kontaktuje priamo s firmami, ktoré pôsobia na aukcii a dokonca v niektorých prípadoch nakupuje priamo od farmárov. „Máme tým lepší prehľad o vývoji na trhu,“ konštatuje Miroslav Majerník, pretože informácie sú lepšie využívané vlastným vývojovým oddelením. Podnik postupne upúšťal aj od predaja výrobkov prostredníctvom obchodných sprostredkovateľov, akým bol aj napríklad Centrotex Praha. Hľadaním riešení a zoznamovaním sa s trhom v zahraničí si Merina postupne vybudovala vlastnú obchodnú organizáciu vhodne dopĺňajúcu výrobu a zvyšujúcu jej efektívnosť. „Zadať do výroby mesačne 400- až 450-tisíc metrov tkaniny nie je jednoduché,“ hovorí Miroslav Majerník. Vyžaduje to veľké úsilie. Jedným z pozitívnych výsledkov tohto úsilia bol aj zápis

ochrannej známky

„Merina“ (27. 2. 1997). Dvakrát do roka predstavujúca svoju kolekciu typickú svojou farebnosťou, štruktúrou či kvalitou materiálu a celkovým dizajnom, Merina sa stala pojmom, pozná ju mnoho svetových odevných výrobcov. Líder v textilnom odvetví chce naďalej rozvíjať kvalitu. Zlepšenie služieb a podmienok vývoja je preto v súčasnosti ďalšou oblasťou, kam budú smerovať investície. Udržať si miesto na trhu a k tomu zvýšiť objem vývozu je sizyfovská práca aj pre Merinu, ktorá už niekoľkokrát získala ocenenie najlepšieho vývozcu. Navyše, ak sa to deje bez akejkoľvek podpory vývozu alebo daňových zvýhodnení podniku, ktorý toľko investuje do kvality a ak je v regióne zároveň aj dôležitým zamestnávateľom. Veď dáva prácu 1400 ľuďom, ktorých priemerná mzda ustavične rastie a v minulom roku dosiahla 11 237 Sk. Takéto ukazovatele je možné dosiahnuť len pri zvyšujúcom sa objeme výkonov. V roku 2001 vzrástli o 10,9 % takmer na 1,3 mld. Sk.

Rudolfa Vallová