Vidieť do budúcnosti

Výsledky regionálnych snemov podľa prvého podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Milana Mušku, ukázali, že predstavitelia miest a obcí sú síce pripravení prevziať kompetencie, ale uvedomujú si problémy, ktoré ich čakajú. Signálmi pre ZMOS sú podľa neho informácie týkajúce sa spoločných obecných úradov. Naznačujú, že ich vytváranie treba urýchliť a koordinovať s postupom Ministerstva vnútra SR, ktoré uvažuje o inom modeli ako ZMOS. „Našou predstavou je vytvárať spoločné úrady zdola. Predstava ministerstva akoby odbočovala od dohodnutého smeru a uberá sa k vytváraniu inštitútu tzv. poverených obcí a miest. Tie by vykonávali funkciu koordinátorov a realizátorov prenesených kompetencií v okresoch. Predpokladám, že v najbližších dvoch mesiacoch dôjde k rozumnej dohode, ktorá odštartuje aj tento proces. Pokladáme za nevyhnutné vytvoriť spoločné obecné úrady už v období prenášania kompetencií v školstve a sociálnych veciach. Viem si veľmi dobre predstaviť vytvorenie takéhoto úradu aj v oblasti životného prostredia a ďalších, ktoré k nám prešli v januári tohto roka.“ Stále diskutovanou témou je podľa M. Mušku aj majetok a oddlženie školstva. Majetok v rezorte nie je celkom vyrovnaný a v mnohých prípadoch dôjde k tomu, že mestá a obce preberú inštitúcie, ale majetok nebudú môcť. Z listov, ktoré dostáva regionálne združenie miest a obcí, ale aj mestá a obce, vyplýva, že je snaha

brzdiť reformu.

„Inštitút poverených miest a obcí, kým nie je vyskúšaný zdola budovaný model spoločných obecných úradov, je predčasný a zbytočný,“ pokračuje M. Muška. „Často to vyvoláva odpor, lebo sa nám zdá, akoby sa vytváral bývalý inštitút strediskových obcí. Ten je pre samosprávu neprijateľný.“ ZMOS sa nebráni tomu, aby štátna správa dozerala na to, čo ostane v jej kompetenciách. Napríklad dohľad nad zabezpečovaním vzdelávacieho procesu z hľadiska odborného a koncepčného. V žiadnom prípade však nebude môcť zasahovať do kompetencií, ktoré prejdú na samosprávu. Prvého podpredsedu ZMOS sme sa spýtali, či následné kontroly školských objektov po prevzatí samosprávou a prípadné odstavenie pre zlý technický stav, môže ohroziť začiatok budúceho školského roka. M. Muška uviedol, že ak by k tomu došlo, samospráva by to musela považovať za

akt pomsty

zo strany predstaviteľov štátnej správy. „Predpokladám, že zvíťazí zdraví rozum a logika, že kompetencie sa budú preberať plynule a kontinuálne bude prebiehať proces skvalitňovania podmienok na zabezpečenie vyučovania, ako aj výchovného procesu v predškolských zariadeniach. Problému sa dá predísť aj tým, že v predstihu, teda v máji a júni budeme požadovať od štátnych zdravotných ústavov a ďalších inštitúcií vyjadrenia k prevádzkyschopnosti objektov. Aby sme pred prevzatím kompetencií vedeli, v akom stave z hľadiska hygieny a bezpečnosti prevádzky budeme objekty preberať.“

M. Muška pripomenul, že vo Francúzsku, kde začali reformu verejnej správy v 70. rokoch, ju nazvali ťnovou francúzskou revolúciouŤ. „U nás akoby sme si neuvedomovali, že tiež ide o revolučné kroky a ak by sme to nechceli takto pomenovať, tak určite ide o zásadné zmeny v organizácii verejnej správy. Ak predstavitelia samosprávy vyjadrujú svoje názory, snažia sa vidieť do budúcnosti. Nie preto, že by sme za každú cenu chceli niečo spochybňovať. Ale preto, že predvídavosť je namieste,“ uzavrel M. Muška.