Bez osvedčenia ich nechcú

Obec Rovinka neďaleko Bratislavy je jednou z prvých na Slovensku, ktorej obecný úrad buduje digitálny systém vybavovania agendy a celkovej správy svojho územia. Prispeje k vyriešeniu viacerých problémov vrátane katastra atď. „Budeme postupne pripravení efektívne konať v rámci spoločného úradu, ktorý má zastrešovať niektoré činnosti pre viaceré obce v regióne. Viem si však predstaviť spoločný úrad aj ako klasický, ale v tom prípade by nebol efektívny. S financiami, ktoré obce a mestá majú, nebudeme ho schopní v tradičnej podobe udržať,“ tvrdí starosta obce Rovinka a podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Mrva. „Môžeme vykonávať kompetencie, a to podstatne lacnejšie ako štát, ale zároveň ich musíme zabezpečiť minimálne na takej úrovni ako on. To je rozhodujúce kritérium.“ J. Mrva zdôrazňuje očakávanie občanov, že samospráva si bude povinnosti plniť lepšie ako štátne úrady, lebo v opačnom prípade by reforma

nebola potrebná.

„Neprijmeme veľa nových pracovníkov, lebo modernejšími prostriedkami by sme ich vedeli nahradiť a byť efektívnejší.“ Na Slovensku pracujú obce s rozličným softvérom a hardvérom, takže tu nie je ucelený a prepojený informačný systém. Štát ho má, samospráva zatiaľ nie. Aj koncepcia reformy rátala s tým, že keď vznikne duálny systém verejnej správy, budú informačné kanály vybudované. To sa však nerealizovalo a obce majú počítače aj z roku 1992, ktoré sú nepoužiteľné. „V našom prípade to máme vyriešené, systém pracuje. Ale ak chceme byť obcou, ktorá bude fungovať v rámci spoločných úradov, treba doriešiť ešte veľa vecí. Ak nie, referent zo spoločného úradu bude namiesto elektronickej komunikácie chodiť od jedného starostovi k druhému a dávať podpisovať doklady. To by bol však drahý šofér. So starostami musia komunikovať

z jedného miesta.

To je budúcnosť vybavovania agendy v samospráve.“ J. Mrva zdôraznil, že keby bol zákon o elektronickom podpise prijatý o rok skôr, v príprave spoločných úradov už by sa vyriešilo veľa problémov. Podľa neho samospráva dá návrhy, ako zlepšiť komunikáciu, lebo v rámci prípravy na reformu nikto túto časť koncepcie nedopracoval.

Podpredseda ZMOS nás upozornil aj na ďalšiu možnú a nemalú komplikáciu. Ak samospráva predsa len preberie, tak ako to stanovuje zákon, kompetencie v školstve, hrozí, že po prevzatí prídu do objektov hygienici, ďalší revízori na technické zariadenia, ako sú kotolne a podobne. „Garantujem vám, že

až 90 percent

školských zariadení budú chcieť zavrieť. Ja osobne preberací protokol nepodpíšem kvôli nevyrovnanému pozemku.“ (Hodnota takýchto pozemkov pod školami v SR sa odhaduje na 3 mld. Sk - pozn. Hd). V rámci ZMOS však navrhujú, aby k dátumu odovzdania, teda k 30. júnu 2002, boli predložené aj kolaudačné rozhodnutia od škôl, aby boli k dispozícii všetky revízne protokoly vrátane súhlasu hygienika na prevádzku atď. Mnohí starostovia tieto zariadenia nepreberú, a tak ostanú v rozpore s okresnými úradmi. Keď sa nedohodnú s nimi, pôjdu na ministerstvo. Keď ani tam nepochodia, sú rozhodnutí ísť na Ústavný súd SR.