Peniaze stratené na ulici

Český štatistický úrad (ČSÚ) uverejnil štúdiu o odhade množstva financií pohybujúcich sa v oblasti prostitúcie. Stalo sa tak na základe povinnosti členských štátov EÚ merať a uvádzať HDP podľa európskeho systému národných účtov ESA, postihujúcich aj ilegálne činnosti vrátane prostitúcie. Počin ČSÚ je ojedinelý v tom, že vo svete zatiaľ neexistuje jednotná metóda, ako by bolo možné sa prepočtami čo najviac priblížiť k reálnemu stavu v tejto oblasti. ČSÚ došiel k záveru, že dôjde k 6300 zárobkovosexuálnym kontaktom denne pri priemernej cene 2500 Kč, čo ročne za tieto služby dosahuje zisk vyše 5,7 mld. Kč. Podľa odhadov ČSÚ tvoria viac ako dve tretiny zahraniční klienti, čo znamená, že 3,7 mld. Kč sa počíta do systému národných účtov ako vývoz služieb a suma 2 mld. ako konečná spotreba domácností. Ako každá iná činnosť má i prostitúcia náklady s prevádzkou: nákupy odevov, kozmetiky, hygienických potrieb a nájomné za používané priestory. Tie sa odhadujú na pätinu, a tak suma 1,1 mld. Kč sa v systéme národných účtov započítava do medzispotreby.

ČSÚ upozorňuje, že bol použitý ten najtriezvejší, ale stále podhodnotený odhad. Prepočet sa urobil za rok 2000 a ak sa odpočítajú náklady na prevádzkovanie prostitúcie, tak je možné sumu 4,5 mld. Kč považovať za pridanú hodnotu a HDP z tejto činnosti bol v ČR 1 959 mld. Kč, čo je podiel 0,2 %. Tieto skutočnosti opäť oživili diskusie o legalizácii prostitúcie, pri ktorej štát teraz prichádza asi o 2 mld. Kč na daniach, pokiaľ by sa stala profesiou ako napr. v Holandsku. Navyše jej prívrženci poukazujú, že ide tiež o morálku, o zdravie, pretože nie je možné ju kontrolovať a kriminalitu, ktorú vyvoláva kupliarstvo. Polícia nie je schopná zasahovať, pretože žena môže ponúkať voľne svoje sexuálne služby a nelegálny zisk kupliarov sa dá ťažko dokázať. Súčasná vláda sa začala týmto problémom zaoberať už v roku 1999, ale nie je schopná obísť medzinárodné dohody o potlačovaní prostitúcie, znemožňujúci jej legalizáciu, ku ktorej pristúpilo Československo v roku 1958. Ak by sa stala živnosťou, existovali by podmienky na jej prevádzkovanie vrátane povinného hradenia nemocenského a sociálneho zabezpečenia a odovzdania daní štátu.

Richard Seemann

Praha