Nechcená spravodlivosť

Prečo je svetová demokracia proti ICC?

Prečo vzniká nový súd? - Stály globálny trestný súd v medzinárodnom právnom systéme od skončenia procesov s nacistickými zločincami po druhej svetovej vojne chýbal. Bude súdiť jednotlivcov za najodpornejšie zločiny sveta.

Takto jednoducho sa agentúra REUTERS rozhodla odpovedať na otázky verejnosti, čoraz hladnejšej po informáciách, prečo pri svete zatienenom terorizmom sa stala medzinárodná spravodlivosť nechcená. Nechcú ju totiž Spojené štáty. Medzinárodný trestný tribunál (ICC) však dostal koncom uplynulého týždňa požehnanie. Nie potrebných šesťdesiat, ale 66 krajín (medzi nimi aj Slovensko) ratifikovalo zmluvu podpísanú 120 krajinami ešte v Ríme v roku 1998, podľa ktorej sa 1. júla stáva ICC najvyššou svetovou inštanciou na súdenie vojnových zločinov a zločincov. Po Norimberskom tribunáli tak skutočne ide po vyše 50 rokoch (činnosť by mal spustiť o rok v Haagu) o novú, avšak tentoraz permanentnú inštanciu na súdenie vojnových zločinov, agresie, genocídy či masovej vraždy, ako aj nerešpektovania ľudských práv, najmä vo vojnových konfliktoch, systematické vraždenie alebo mučenie, znásilňovanie a sexuálne otroctvo.

Prečo je ICC postrachom? Veď USA v minulosti presadili ICTY (dočasný tribunál zaoberajúci sa vojnovými zločinmi v bývalej Juhoslávii) či obdobný tribunál týkajúci sa genocídy v Rwande. A aj keď si Clinton v čase podpisu zmluvy balil kufre, každý predpokladal, že USA podpis myslia vážne.

Dnes chcú ísť svojou cestou - odstúpiť od zmluvy a podľa kuvičích hlasov z Kongresu aj trestať cudzie štáty, ktoré by s ICC spolupracovali. Dôvod? Zvyšujúce sa zahraničné misie USA vo svete, pri ktorých by mohli byť v prípade spáchania trestného činu postavení pred medzinárodnú spravodlivosť aj americkí vojaci či občania, nehovoriac o politikoch. Skryte je to strach aj z toho, že by medzi 18 sudcami mohol byť nejaký z „nedemokratických“ krajín. Tejto „perzekúcie“ by sa však presne rovnako mohli obávať aj ostatné krajiny NATO, ktoré sú ICC nadšené. Tribunál totiž nepôsobí retroaktívne (pred 1. júlom 2002). Nenahrádza národné právne systémy, nesúdi len podľa európskych právnych noriem (normy pripravovali najmä americkí sudcovia) a súdi len jednotlivcov - páchateľov až vtedy, keď ich nebudú ochotné stíhať dotknuté krajiny. Pritom žalobu môže podať len krajina, ktorá ratifikovala Rímsku zmluvu, zločin spáchal jej občan alebo na jej území, resp. môže ju podať BR OSN či žalobca ICC po schválení tromi porotcami. V neposlednom rade, ICC bude aj tak najviac závislá od injekcií OSN, ktorej ako orgán nepodlieha. A najväčším prispievateľom je práve Washington. Skutočne sa teda netreba obávať nespravodlivej spravodlivosti. Okrem toho, je to dobrá imidžovka v kampani proti terorizmu. Veď predsa účelom je spravodlivo trestať všetkých vojnových zločincov bez rozdielu. Aj v budúcnosti. Či nie?

Slávka Blazseková