Hospodársky denník
USD47,033 Sk
EUR41,457 Sk
CHF28,246 Sk
CZK1,381 Sk
  Utorok  16.Apríla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Úrad nechce zakazovať, ale svoju úlohu vidí v tom, aby reguloval

Produkty nebankových subjektov bude schvaľovať ústredný orgán...

Na tému súčasnej a najmä budúcej pozície nebankových subjektov v SR sme oslovili člena rady Úradu pre finančný trh Michala Horvátha, bývalého generálneho riaditeľa sekcie finančného trhu Ministerstva financií SR, ktorý sa podieľal na príprave zákona o kontrole nebankových subjektov.

Ako vnímate postavenie nebankových subjektov na Slovensku?

- V prvom rade treba vymedziť, čo sú nebankové subjekty, lebo tento pojem sa používa v rôznom význame a nie vždy presne. Budem hovoriť o tých subjektoch, ktoré podnikajú na základe všeobecných právnych predpisov, či už ide o Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník a nemajú žiadne osobitné povolenie štátnych orgánov a nepatria pod žiadny dozor, čiže pod nebankové subjekty v tomto ponímaní nepatria správcovské spoločnosti, poisťovne ani doplnkové dôchodkové poisťovne. Ide o spoločnosti, ktoré podnikajú na báze zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti rôznymi formami a na rôznych právnych základoch, napr. formou tichého spoločenstva. Tých foriem je niekoľko. Vo všeobecnosti sú zakladatelia týchto spoločností veľmi rôznorodá skupina, medzi nimi sa určite nachádzajú aj spoločnosti, ktoré vstupujú do podnikania so serióznymi úmyslami a majú záujem tieto prostriedky zhodnotiť v podnikaní, ale na druhej strane a skúsenosti to už viackrát potvrdili, že niektoré spoločnosti boli založené s úmyslom zhromaždiť finančné prostriedky za účelom následnej defraudácie. Je to veľmi ťažké íšiť v samých začiatkoch. Vzhľadom na fakt, že tieto spoločnosti nemajú informačnú povinnosť v takom rozsahu, ako by bolo potrebné, je veľmi ťažká orientácia v tejto sfére podnikania.

Výnosy, ktoré ponúkajú tieto subjekty, sú dosť vysoké a dochádza k situácii, že obyvateľstvo je náchylné na uloženie svojich finančných prostriedkov do týchto spoločností, pričom dochádza k menšiemu využívaniu služieb bankových subjektov. Je aj to motív kontroly alebo obmedzenia ich činnosti zo strany ministerstva?

- Určitá neveľká časť úspor obyvateľstva, ktorá by inak smerovala do týchto licencovaných a regulovaných subjektov, ide to takéhoto podnikania, no odhady nepotvrdzujú veľký podiel takýchto investícií. Odhady sa rôznia, približná suma týchto prostriedkov je okolo 10 mld. Sk. Nie je to malá suma, ale v porovnaní s vkladmi v bankách ide len o nepatrné percento.

Ministerstvo financií SR pripravuje zákon, ktorý počíta s určitou formou regulácie týchto spoločností. S najväčšou pravdepodobnosťou dozor nad týmito spoločnosťami prejde pod Úrad pre finančný trh, mohli by ste bližšie špecifikovať úlohu úradu pri koordinácii týchto subjektov?

- Legislatívny zámer tohto zákona, na príprave ktorého som sa podieľal ešte ako generálny riaditeľ sekcie finančného trhu na MF SR, obsahoval dva základné piliere. Predovšetkým sa nepredpokladal dozor v takom rozsahu, ako je to pri ostatných subjektoch. Mali sa ustanoviť informačné povinnosti pre spoločnosti, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky od obyvateľstva na základe verejnej výzvy tak, aby sa každý potenciálny investor mohol orientovať. Povinnosť informovať pred začiatkom zhromažďovania prostriedkov formou investičného prospektu, ale aj pravidelná informačná povinnosť v ročných alebo polročných intervaloch o hospodárskej situácii, podnikateľských zámeroch a pod. Druhá zásada sa týka verejnej výzvy s konkrétnym zhodnotením vložených prostriedkov, čiže s prísľubom konkrétneho výnosu týchto prostriedkov. Táto výzva by podliehala posúdeniu a preskúmaniu Úradu pre finančný trh, ktorý by ju schvaľoval. Schválil by ju len vtedy, pokiaľ by z predložených podkladov vyplývali predpoklady, že spoločnosť bude schopná plniť svoje záväzky vyplývajúce z takéhoto prísľubu. Aj v prípade schválenia tohto prísľubu stále existuje určité podnikateľské riziko, ktoré nie je úplne negované odobrením verejnej výzvy zo strany úradu. Takto by došlo k selekcii tých subjektov, ktoré nemajú ani minimálnu šancu plniť svoje záväzky voči vkladateľom, pretože ich podnikateľský zámer je reálne nedosiahnuteľný.

Vstúpením tohto zákona do platnosti dôjde podľa vás k vyrovnaniu konkurenčnej pozície na trhu medzi týmito subjektmi a ostatnými spoločnosťami finančného sektora?

- Je veľmi ťažké posúdiť prípadný dosah na konkurencieschopnosť týchto subjektov, ale určite dôjde k transparentnejšej situácii v tomto podnikateľskom prostredí. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto tzv. nebankové spoločnosti sa budú musieť predovšetkým otvoriť z hľadiska informácií, a tým si investori budú môcť oveľa ľahšie uvážiť uloženie svojich finančných prostriedkov. Konkurencia v tomto sektore bude stále veľká, ale pravidlá hry budú porovnateľné pre všetky subjekty, pričom v súčasnosti existuje určitá disproporcia medzi reguláciou ostatných finančných spoločností a týchto subjektov, kde niektorí beztrestne využívajú tieto podmienky na svoje osobné účely.

Ako hodnotíte atraktivitu tejto podnikateľskej činnosti po uzákonení informačnej povinnosti nebankovým subjektom? Je na Slovensku atmosféra na rozšírenie tohto trhu o ďalšie subjekty?

- V tejto hospodárskej sfére určite zotrvajú niektoré spoločnosti, pričom však musíme očakávať aj odchod niektorých subjektov z trhu. Hlavne dôjde k zúženiu priestoru na evidentné zhromažďovanie prostriedkov bez toho, aby bola snaha ich reálne zhodnotiť.

Pri koordinácii nebankových subjektov ste vychádzali aj zo skúseností zo zahraničia?

- Posudzovali sa niektoré smernice Európskej únie, ktoré do tohto problému zasahujú. Bola analyzovaná situácia v susednom Rakúsku a niektorých ďalších krajinách EÚ, no problematickým zostáva odlišné vnímanie finančných trhov zo strany obyvateľstva. Ich dlhoročná tradícia v štátoch západnej Európy dáva širšie možnosti úspešného investovania. Zo začiatku musí byť regulácia trochu tvrdšia, ako je v zahraničí a postupom času, keď bude investičné povedomie a zodpovednosť obyvateľstva silnejšie, existuje možnosť mierneho uvoľnenia tejto regulácie.

Ako vidíte budúcnosť nebankových subjektov na Slovensku?

- Podnikanie na báze tzv. nebankových subjektov ju určite má, ale na viac transparentnejšom základe ako doteraz.

Marcel Tirpák

Počasie

Dnes bude polojasno až oblačno a ojedinele prehánky. Zrána v údoliach miestami hmla. Najvyššia denná teplota 11 až 15, na východe miestami okolo 17 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 5 stupňov. Severozápadný až severný vietor 3 až 7 m/s.V stredu bude prevažne oblačno, miestami občasný dážď alebo prehánky. Nočná teplota 7 až 3, denná teplota 12 až 17 stupňov. Vo štvrtok bude oblačno, časom až polooblačno, lokálne prehánky. Nočná teplota 7 až 3, denná teplota 14 až 18 stupňov, na severe miestami chladnejšie.Slnko vyjde zajtra o 6.00 a zapadne o 19.44 hod.

Amsterdamdážď11
Aténypolooblačno21
Belehraddážď16
Berlínobčasný dážď8
Bratislavaoblačno14
Brusel prehánky9
Budapešťoblačno16
Bukurešť prehánky18
Frankfurt dážď6 
Helsinkidážď11
Istanbuloblačno16
Kodaňdážď8
Kyjevoblačno15
Lisabonpolojasno17
Londýnprehánky11
Madridpolooblačno16
Moskvazamračené16
Osloprehánky6
Parížprehánky12
Prahaoblačno11
Rímoblačno17
Sofiaoblačno14
Štokholmdážď9
Varšavadážď12
Viedeňoblačno14
Záhreboblačno14
Ženevaoblačno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.