Trh profilujú silné firmy

Zdravé podniky nemávajú problémy so získavaním úverov

Roky centrálneho plánovania a absencia trhu s cennými papiermi predurčili SR, aby sa stala bankovou ekonomikou. Aktíva bánk na Slovensku prevyšujú aktíva ostatných inštitucionálnych investorov, ako sú obchodníci s cennými papiermi, poisťovne, podielové fondy a podobne. Podľa analýzy Prognostického ústavu SAV slovenský kapitálový trh poškodila jednak privatizácia kupónovou metódou, ako aj priame predaje za symbolické ceny. Priame predaje v tejto podobe deformovali trh s investíciami. Predaj majoritných účastí vo významných podnikoch zahraničným investorom za trhové ceny síce podstatným spôsobom pomohol naplniť verejné rozpočty, ale na domácu tvorbu cien investícií nemal aktuálny dosah. Jeden z najčistejších spôsobov privatizácie, predaj cez burzu, sa ako významný nástroj na podporu trhu investícií v SR nepoužil ani v období rokov 1994 až 1998 ani neskôr. Naproti tomu napríklad burzy v Maďarsku a Poľsku ťažili z výhod, ktoré priniesli širšie používanie štandardných metód privatizácie. Podľa niektorých našich prognostikov snaha o vytvorenie silných inštitucionálnych investorov, ktorí sú v modernej ekonomike rozhodujúcimi tvorcami likvidity trhu, je nedostatočná. Na Slovensku sú kapitálové toky dominované bankami, ktoré kapitálový trh takpovediac využívajú len

ako doplnok

na svoje finančné aktivity. V SR pôsobiace doplnkové dôchodkové poisťovne (DDP) sa snažia aspoň čiastočne suplovať úlohu chýbajúcich penzijných fondov. Z hľadiska rozvoja kapitálového trhu však majú niekoľko principiálnych nedostatkov. Svojou formou sa viac približujú k poistným subjektom ako k podielovým fondom, čo v zahraničí nie je bežné. Nedokonalá motivačná podpora zo strany štátu však spôsobuje, že sa v DDP registrovala len malá časť potenciálnych záujemcov. Vo vyspelých štátoch EÚ sa na penzijnom pripoistení podieľa asi 50 % pracovnej sily. Kapitálový trh ovplyvnili aj početné, účelové a nesystémové zmeny legislatívy. Išlo napríklad o sériu novelizácií zákona

o prevode majetku

štátu na iné osoby, novelizácie zákona o cenných papieroch, ako aj nedostatkami poznamenaný zákon o kolektívnom investovaní atď. Podľa niektorých analytikov SAV silne absentuje kvalitný zákon o podnikaní vo finančných službách. Zmena charakteru národného finančného systému sa dá ťažko predstaviť bez zmien v národnej ekonomike. Otázka znie aj tak, či potrebuje SR kapitálový trh a či nestačí súčasný bankový systém. Kapitálu je v bankách pomerne dosť, ale chýbajú projekty na jeho uplatnenie. Zdravé podniky spravidla už nemajú problém so získavaním úveru, preto získavanie kapitálu prostredníctvom burzy, ako alternatívy k bankovému úveru, už nie je pre ne atraktívne. Pokiaľ nedôjde k výraznejšiemu nedostatku kapitálu a jeho zdraženiu, prevaha bankového financovania nad burzovým potrvá aj v roku 2010. V konečnom dôsledku však veľkosť a význam kapitálového trhu určujú silné domáce firmy, ktoré sú schopné a ochotné prísť na kapitálový trh. Takéto firmy sú spravidla chrbtovými kosťami národnej ekonomiky, čo platí aj o finančných inštitúciách. Je logické, že v malých krajinách takýchto firiem nie je veľa. Pre SR toto konštatovanie platí dvojnásobne.

Vladimír Turanský