Kde sme a čo chceme (7)

Treba sa zbaviť turbulencií

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá veľvyslanec a t. č. analytik MZV SR Jozef Šesták.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

J. Šesták: Profesionálne sa zaoberám geopolitickými súvislosťami a už pred rokmi som dospel k názoru, za ktorý sa nepretržite zasadzujem, že vstup štátov strednej Európy, a teda aj Slovenska do NATO je existenčnou záležitosťou. Od toho závisí vo veľkej miere budúcnosť a prosperita nášho štátu i celého regiónu. Ešte v roku 1990 som mal tú česť tlmočiť bývalému a vysoko rešpektovanému generálnemu tajomníkovi NATO Manfredovi Wörnerovi v Prahe názor, že vznikla (v roku 1990) medzinárodne veľmi priaznivá situácia, aby sa NATO otvorilo širokospektrálne a umožnilo bez väčších prekážok štátom strednej a východnej Európy vstup do Aliancie. Agitoval som vtedy aj za novodobý Marshallov plán pre krajiny strednej a východnej Európy. M. Wörner súhlasil so mnou, ale ten vhodný okamžik sa z mnohých dôvodov nevyužil. Následne roky potvrdili správnosť tejto tézy, pretože každým ďalším rokom sa stal proces rozšírenia Aliancie náročnejší. Prvé tri štáty - Poľsko, Česko, Maďarsko boli, ako vieme, pozvané až v roku 1997. Bolo na škodu Slovenska, že nebolo prijaté spolu s touto trojicou a dnes vidíme, že kritériá sú ešte náročnejšie, a to aj vo svetle chýb, ktorých sa dopustili už novoprijaté tri členské štáty po vstupe do Aliancie.

Majúc tieto poznatky, je plne logické, ak budem konštatovať, že novembrový termín roku 2002 - tento nový, výnimočne priaznivý vhodný okamih pre ďalšie rozšírenie Aliancie - by sme nemali za žiadnu cenu prepásť. Máme všetky predpoklady na získanie pozvánky na vstup do NATO, s výnimkou jedinej „neznámej, ktorou je dnes nepredpovedateľná vládna konštrukcia pre najbližšie funkčné obdobie 2002 - 2006. Osobne som presvedčený, že pozvánku na novembrovom summite NATO v Prahe dostaneme. Verím, že vedúci politici vo voľbách úspešných politických strán v spolupráci s politicky stabilnou hlavou štátu - prezidentom SR - nájdu také riešenia, ktoré nebudú prekážkou nášmu vstupu. Vidím v prezidentovi R. Schusterovi garanciu dosiahnutia prijateľnej vládnej konštrukcie. Pozvanie na cestu do USA prezidentom G. Bushom je ocenením jeho zahranično-politických aktivít, ale aj potvrdením významnej úlohy, ktorú prezident nepochybne zohrá pri zostavovaní novej vlády.

Náš vstup do NATO je prospešný obojstranne. My budeme čerpať výhody členského štátu v podobe politickej a bezpečnostnej stability, priaznivejšej situácie pre vstupy priamych zahraničných investícií do našej ekonomiky a staneme sa plnohodnotnými účastníkmi hlavného vývojového a hodnotového trendu v euroatlantickom priestore. Naše členstvo však prinesie svoje geopolitické pozitíva aj pre Alianciu. Nebolo by však férové voči občanom Slovenska, ak by sme sa tvárili, že členstvo v NATO nebude tiež náročné z viacerých stránok. Ale v konečnom dôsledku a najmä z hľadiska existencie štátu a jeho prosperujúceho rozvoja sa nám vynaložené úsilie, energia, prostriedky a všetky aktivity v prospech členstva mnohonásobne vrátia. O tom nemám najmenších pochýb.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do EÚ?

J. Šesták: Na prvé miesto kladiem kvalitu nášho vstupu, a teda také vyjednané podmienky, ktoré by mali byť pre štát prínosom a nemali by mať negatívne dôsledky pre našu ekonomiku a jej subjekty. Zvolená však bola taktika uprednostnenia rýchlosti postupu, čo do istej miery vyhovuje aj EÚ. Na jednej strane je pochopiteľné, že bolo treba cestou zvýšenia rýchlosti dobehnúť krajiny prvej „päťky“ čo do počtu prerokovaných kapitol prístupového. V tomto kontexte treba výsledky oceniť. No na druhej strane som pokladal za svoju profesionálnu povinnosť tlmočiť svoj názor ako bývalý a prvý hlavný vyjednávač SR pre vstup Slovenska do EÚ, že je potrebné zabezpečiť oboje - to znamená tak rýchlosť, ako aj kvalitu nášho prístupového procesu. Podobne som odporučil, aby sa naše pozičné dokumenty, podmienky vstupu vrátane požadovaných prechodných období formulovali na báze kvalitných a profesionálne urobených dopadových štúdií - pre jednotlivé sektory i pre štát ako celok. Čas ukáže, či sa podarilo popri rýchlosti postupu zabezpečiť aj kvalitu a dobré podmienky nášho vstupu. Za mimoriadne dôležitý efekt vstupu SR do EÚ pokladám prienik inštitucionálno-právneho vplyvu EÚ do nášho vnútorného systému. Ľudovo povedané, aby nemocou zasiahnuté právne prostredie (nevymožiteľnosť práva, nečinnosť či ťažkopádnosť súdov, korupcia a pod.) a málo efektívny inštitucionálny rámec, ktorý dnes máme, boli ozdravené v dôsledku prieniku vyspelého, demokratického a efektívneho inštitucionálno-právneho systému, ktorý funguje v krajinách EÚ, do vnútorného prostredia SR.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

J. Šesták: Tento rok je zložitým medzinárodne, vnútroštátne a i pre mňa osobne. Pre Slovensko je to rok vážnych integračných a volebných rozhodnutí a rozumného povolebného usporiadania, ktoré musí sledovať záujem blaha štátu a jeho občanov a nie egoistické záujmy osôb a politických či straníckych skupín.

Pre mňa je tento rokom nádeje a mierneho optimizmu, založenom na očakávaní toho, že Slovensko vstúpi do novej, kvalitnejšej etapy svojho vývoja. Do obdobia, kde bude podstatne väčší priestor pre múdrych politikov, skutočných odborníkov, technokratov, schopných manažérov a úspešných podnikateľov, lebo len tí majú kapacitu vymyslieť koncepcie a aplikovať efektívne opatrenia na prekonanie krízových trendov v štáte. Posilniť odborný princíp nad princíp politických nominácií je základným predpokladom ďalšieho úspešného rozvoja Slovenska. Osobne môžem a chcem zúročiť svoje mnohoročné pôsobenie v diplomacii, skúsenosti a široké kontakty so zahraničím aj tým, že prispejem do vypracovania tej najlepšej koncepcie, návrhu konkrétnych opatrení a vízie ďalšieho medzinárodno-politického a ekonomického rozvoja Slovenska. Potrebuje to ako soľ o to viac, že je to malý štát, ktorý si musí ubrániť svoje dôstojné miesto na mape Európy a sveta.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

J. Šesták: Za najväčšie a akútne problémy pokladám deficit zahranično-obchodnej bilancie a v širšom kontexte vonkajšiu i vnútornú nerovnováhu štátu, každoročný deficit štátneho rozpočtu, rizikový stav verejných financií, narastanie zahraničnej zadlženosti s dosahom na stav devízových rezerv a silu našej koruny. Toto sú problémy, k riešeniu ktorých treba pristúpiť systémovo a koncepčne, rýchlo a razantne. Žiaľ, predvolebné obdobie paralyzuje možnosti a naliehavú potrebu konať. Čim dlhšie bude obdobie „nečinnosti“ a neprijatia ochranných a ďalších opatrení, tým väčší bude dosah z pôsobenia týchto problémových makroekonomických agregátov. Slovensko naliehavo potrebuje pragmatickú hospodársku koncepciu pre najbližšie obdobie, ktorá by bola zabudovaná do širšej dlhodobej vízie rozvoja štátu. Zo širších spoločensko-politických hľadísk potrebuje Slovensko podstatne skvalitniť a následne „ukotviť“ svoj politický systém, zbaviť ho turbulencií a nepredvídateľnosti, dosiahnuť politický konsenzus o ďalšom vývoji štátu, jeho kľúčových sektorov a v dôsledku prieniku inštitucionálno-právneho systému NATO a EÚ do vnútorného prostredia SR dokončiť transformáciu Slovenska na moderný, demokratický, právny a ekonomicky prosperujúci štát. Slovenská spoločnosť sa v uplynulých rokoch dostala do vysokého stupňa politickej rozpoltenosti, nedobrého ekonomického a morálneho stavu, čo treba bezpodmienečne zastaviť a otočiť k lepšiemu.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

J. Šesták: Centrálna geografická poloha Slovenska v strede Európy je nespornou výhodou pre náš mladý štát. Cestné, vodné, letecké, energetické, telekomunikačné, obchodné a ďalšie trasy, ktoré cez našu krajinu vedú a ešte len pôjdu, predstavujú skutočne veľký rozvojový potenciál. V mnohom to záleží len a len na nás, či túto prednosť dokážeme využiť v prospech štátu a jeho občanov. Tých mínusov je, žiaľ, viac. Naše transformačné procesy neboli riadené najmúdrejšie, racionálne a vizionársky. Ak porovnávame napríklad situáciu v Českej republike či v Maďarsku, podstatne sme zaostali. Stačí sa pozrieť na kumulovanú výšku priamych zahraničných investícií (toho kapitálu, ktorý prináša nové pracovné príležitosti, vyspelú technológiu, manažérske skúsenosti, nové vývozné možnosti, antikorupčné prostredie) alebo na stav devízových rezerv a silu ich meny, či na rozvoj turistiky, infraštruktúry, právneho prostredia, ich výsledky boja s organizovanou kriminalitou a pod. Mínusom je náš stále nevyvinutý politický systém, ustavične sa meniace politické „pravidlá hry“ vrátane volebnej legislatívy, inštitúcie, ktoré si nevedia získať dôveru občanov z objektívnych i zo subjektívnych príčin. K tomu pristupuje absencia širokého politického konsenzu o základných otázkach štátneho záujmu a chronické negatívum v podobe rozmiestňovania nesprávnych ľudí na nesprávne miesta na báze politických a priateľských vzťahov a nie na základe odborných kritérií.