Štát im nepripravil pôdu

Komentuje Rudolfa Vallová

Znova sa ukázalo, že parlament nemôže podnikateľom legislatívne prikazovať plniť nadštandardné podmienky, pokiaľ na ich plnenie nie je podnikateľská sféra dostatočne pripravená. Reč sa točí okolo zákona NR SR č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, ktorý predpisuje cestovným kanceláriám povinnosť poistenia sa voči úpadku počas celého obdobia podnikania. Poisťovne, ktoré by mali tento produkt cestovným kanceláriám poskytnúť, nie sú dostatočne kapitálovo na to pripravené, banky, ktoré by mohli poisťovniam v tomto prípade pomôcť, stále váhajú a poistný fond, na ktorý sa mohli zložiť cestovné kancelárie, dosiaľ ešte nevznikol. To svedčí o tom, že štát podnikateľom určil nadštandardné podmienky a sám, ako garant hospodárskeho organizmu vlastnej krajiny, odmieta prevziať ručenie. Do kríža sa takto dostala sloboda podnikania a ústavný nárok ochrany, na ktorú má nárok spotrebiteľ.

Podľa Júliusa Cmoreja, prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií, problém vznikol v polovici marca, keď sa pri aplikácii zákona ukázal paradox vzniku aj takej situácie, že niektoré cestovné kancelárie sa nebudú mať kde poistiť. Pôvodný návrh zákona o zájazdoch obsahoval nasledujúci paragraf: „Poistiteľ je povinný na návrh cestovnej kancelárie uzavrieť povinné zmluvné poistenie zájazdu, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom.“ Asociácia poisťovní SR odvolávajúc sa na fakt, že vo vtedy platnom zákone o poisťovníctve je klauzula, ktorá hovorí o tom, že ak je stanovené povinné zmluvné poistenie, čo je prípad cestovných kancelárií, na žiadosť poisteného určí Úrad pre finančný trh poisťovňu, ktorá toto poistenie vykoná. K 1. marcu 2002 došlo k novelizácii zákona o poisťovníctve, ktorý prináša nový pohľad na poistenie zo zákona. Teoreticky tak môže nastať situácia, že cestovná kancelária nebude mať možnosť sa poistiť v žiadnej z poisťovní a rovnako nemá ani možnosť nikam sa odvolať, aby mohla naplniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.

Aplikácii európskeho práva musí predchádzať transformácia, čo neznamená nič iné, ako povinnosť pripraviť pôdu na uplatnenie novej legislatívy. V prípade cestovných kancelárií to znamená nájsť systém, ktorý by prehĺbil ich zodpovednosť za vlastné podnikanie smerom ku klientovi. Prvým krokom malo byť vytvorenie východísk na vytvorenie vlastného garančného fondu cestovných kancelárií a druhým úprava Občianskeho zákonníka v časti „cestovná zmluva“ a za tým mala nasledovať legislatívna úprava opatrení proti úpadku cestovných kancelárií.