Absentuje súlad dotácií

Zväz je iba v úlohe zúčtovacieho referenta

Dotovanie športu zo štátnych prostriedkov sa v posledných rokoch stalo veľmi zložitým procesom, športové zväzy získavajú štátne financie z rôznych zdrojov. „Ministerstvo školstva, Športová rada, čo nie je nič iné ako bývalý ŠFTK, SOV a tiež Združenie technických a športových činností (ZTŠČ) sú potokmi, ktorými sa uberá menší či väčší prúd peňazí a my nerobíme nič iné, len akéhosi zúčtovacieho referenta,“ tvrdí o súčasnom stave v metodike dotácie vrcholového športu na Slovensku prezident Slovenského streleckého zväzu Miloslav Benca. Dvadsať, niekedy až dvadsaťpäť zmlúv o dotáciách je síce navonok sympatický počet, dalo by sa reagovať - nech len peniažky tečú, ak by, pravda, nešlo o financie v princípe z jediného zdroja, zo štátneho rozpočtu. A keďže platí, kto dáva peniaze, má úrad, má právo na svoje pravidlá pri schvaľovaní sumy peňazí či kontrole ich využitia a administratíva

má živnú pôdu

na kvitnutie do krásy. Len odkontrolovanie a stráženie si kolónok kontaktov s MŠ SR zaberie neúmerne veľa časopriestoru, a potom neostáva čas na skutočnú tvorivú a metodickú prácu. Zúčtovanie jedného podujatia vraj vyžaduje veľa ráz toľko námahy, že sa často stáva situácia neudržateľnou. „Štát by mal vytvoriť jasnejšiu a jednoduchšiu metodiku posúvania finančných zdrojov,“ navrhuje predstaviteľ slovenských športových strelcov.

Zbytočná administratíva neraz vytvára

chaotický stav,

vyznať sa v ňom je prakticky nemožné. Situáciu komplikuje aj štýl časového harmonogramu posunu peňazí podľa štvrťrokov. „Podľa našich vedomostí osemdesiat percent športov je s týmto stavom nespokojných. Mnohé športy sa musia najmä v úvodných mesiacoch roka zadlžiť, ak chcú usporiadať či zúčastniť sa na príslušnom majstrovskom podujatí. Dotačná politika harmonogram akcií, mimochodom s vopred dávno známymi termínmi konania, jednoducho nekopíruje. Športoví strelci potrebujú prostriedky na reprezentačné akcie na deväťdesiat percent do 30. júla, ak by sme nemali vlastné peniaze,

nemôžeme existovať.

Pritom ešte teraz presne nevieme, v akom objeme bola štátna dotácia na tento rok schválená, s čím môžeme počítať,“ argumentuje M. Benca. Pridajme, že strelci už majú jedny majstrovstvá Európy za sebou a J. Gönci s P. Buberníkom na Svetových pohároch naháňajú „kvóta place“, miestenky na LOH 2004. V Aténach chcú športoví strelci opäť reprezentovať Slovensko.

Dá sa síce namietať - nemáte peniaze, nerobte šport. Má to, pravda, spieť k tomu, že by na športovom poli neexistovala reprezentácia štátu? Akýkoľvek športový zväz má čo robiť, aby z vlastných prostriedkov zabezpečil prípravu reprezentantov na majstrovské podujatia. Prečo nie je v záujme štátnych (ministerských) úradníkov zharmonizovať celý dotačný proces? M. Benca reaguje: „Chápem úsilie ministerstiev strážiť každú korunu, no mali by vypracovať

jednoduchší model

prevodu finančných prostriedkov. Pre prípravu štátnej reprezentácie a talentovanej mládeže by mohla byť dotácia na zväz presunutá ako jeden balík peňazí s presnou špecifikáciou použitia v takom duchu, že napríklad asi 15 percent by išlo na mzdy, 30 percent na investície a materiál, 20 percent na mládež a zvyšok na reprezentáciu. Pritom prvé dve položky by nesmeli byť prekročiteľné, a naopak z nich by mohli byť presunuté prostriedky na talenty a reprezentáciu. V intenciách týchto pravidiel by bola robená ročná uzávierka a aj kontrola z nadriadených orgánov by mala výrazne ľahšiu pozíciu.“

Martin Sládek