Odsúdení na spoluprácu

Po vstupe do WTO Čínu a Taiwan zbližujú ich ekonomiky

Snahy Číny a Taiwanu o vstup do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) trvali takmer desať rokov. Ich trpezlivosť, podmienená, pravdaže, aj vývinom situácie na medzinárodnej politickej scéne a stavom svetovej ekonomiky, sa vyplatila a na začiatku tohto roka sa obe čínske krajiny stretli ako rovnoprávni členovia celosvetovej obchodnej organizácie. Tá rovnoprávnosť však nie je až taká ideálna, keď si pripomenieme, že pevninská Čína si želala byť prijatá do WTO aspoň o niekoľko týždňov skôr, ako jej politický rival na ostrove Taiwan, s ktorým nemá nadviazané priame diplomatické vzťahy. Stalo sa. Vďaka rozdielnym politickým systémom v Číne a na Taiwane, Západ vždy viac sympatizoval s kapitalistickým režimom na ostrove, avšak politika je iba „urečnenᓠforma ekonomiky a svetové hospodárstvo dnes bez dynamicky sa rozvíjajúcej Číny je len ťažko predstaviteľné. Členstvo vo WTO oboch Čín ich však chtiac-nechtiac predurčuje na dôraznejšie ekonomické zbližovanie, ktoré pomôže a prospeje obom stranám. Predstavitelia WTO naznačili, že organizácia sa nebude snažiť urýchliť nadviazanie priamych stykov medzi ostrovom a pevninou. To by už bola politika, na ktorú je Peking veľmi citlivý. Podľa ekonomických pozorovateľov napokon takéto podnety či impulzy ani nebudú treba, lebo samotné ekonomické záujmy budú tým magnetom, ktorý pomôže znormalizovať čínsko-čínske vzťahy. Nové pravidlá hry, na ktoré musia obe krajiny v rámci členstva vo WTO pristúpiť, už umožnia prísun priamych taiwanských investícií na pevninu a na druhej strane Taiwan musí odbúrať obchodné reštrikcie na rôzne druhy tovarov z Číny, keďže Tchajpej musí vnímať Čínu ako akéhokoľvek iného obchodného partnera a musí jej poskytnúť rovnaké privilégiá. A práve to má najvyššou mierou znormalizovať ich vzájomné vzťahy. Kontakty medzi rivalmi na oboch stranách Taiwanskej úžiny ochladli najmä po tom, čo sa na Taiwane dostal k moci prezident Čchen Šuej-pien z Pokrokovej demokratickej strany. Kým jeho vláda sa netají ambíciami zasa nezávislosť ostrova, komunistický režim v Pekingu podmieňuje akékoľvek oteplenie vzťahov taiwanským súhlasom, že existuje iba jedna Čína a Taiwan je jej súčasťou, podľa princípu Jedna Čína, dva systémy.

Taiwan, ktorý v roku 2001 zaznamenal najhlbšiu recesiu vo svojej histórii (ekonomický prepad o 2 %), zúfalo potrebuje hlbšie ekonomické prepojenie s pevninskou Ćínou. Taiwanské továrne manufaktúrneho typu v posledných rokoch pomocou rôznych nepriamych kontaktov, najmä cez Hongkong, investovali v Číne vyše 60 miliárd USD. Teraz by rady svoje vstupy rýchlejšie zhodnotili. Taiwanská vláda zakazuje väčšinu priamych stykov v obchodovaní, doprave a komunikácii s Čínou, čo znepríjemňuje život aj samotným taiwanským podnikateľom (podľa januárového vydania týždenníka The Economist bolo vlani v Číne okolo 50 000 taiwanských obchodných aktivít) a, pravdaže, brzdí plány na ekonomické oživenie ostrova. Po vstupe do WTO však Taiwan na základe rešpektovania princípov organizácie bude musieť umožniť slobodné pristávanie čínskych lodí vo svojich prístavoch a čínskych lietadiel na svojich letiskách.

Taiwan tohto roku očakáva dvojpercentný hospodársky rast, aby však naozaj nastalo ekonomické oživenie ostrova, musí reštrukturalizovať svoju ekonomiku. Najlákavejšia je výzva lacnej pracovnej sily nachádzajúcej sa za Taiwanskou úžinou, ďalej rozvoj sektora služieb, ale aj vedy a výskumu. To všetko by prienik na čínsku pevninu podporil. Taiwan si nemôže dovoliť stáť na mieste. Už aj preto, že ako povedal taiwanský minister ekonomiky Lin Hsin-ji, že „Čína nás doháňa, a preto musí Taiwan napredovať rýchlejšie“. Sú však aj obavy, že liberálnejšie vzťahy s Čínou zhoršia mieru nezamestnanosti na ostrove, ktorá vlani dosiahla 4,5 %. Obávajú sa najmä poľnohospodári, lebo po znížení agrárnych bariér by čínske lacnejšie dovozy pripravili o prácu tisíce taiwanských poľnohospodárov. Z dlhodobého hľadiska si však Taiwan uvedomuje, že pokračovanie v politike protekcionizmu a podpora domácich nekonkurencieschopných podnikov môže ostrov posunúť do zóny ekonomického úpadku. Aj preto je zbližovanie sa s Čínou výzva, ktorú nemožno neprijať.

Iaromír Novák