Rozčarovanie z reality

Ekonomické upratovanie sa vraj ešte neskončilo

Väčšinou sa hodnotí prvých sto dní vlády, a potom už len splnenie predvolebných sľubov, ak nepríde medzitým šťavnatejší škandálik. Ľavicový poľský premiér Leszek Miller má už sto dní za sebou. Za vyše pol roka na poste (bez prepierania) dodržiava len to, čo sľuboval - „králika z klobúka vyťahovať nebudeme“. Jeho tvrdé domáce ekonomické opatrenia a nekompromisné šermovanie s komisármi EÚ sú vnímané napriek tomu verejnosťou ako nevyhnutné, ak nehovoríme o ich sklamaní z dĺžky Millerovho upratovania po predchodcoch a ich vzťahu k únii. Len nedávno Miller toto sklamanie stransparentnil do vyhlásenia, že v prípade neúspechu domáceho referenda o vstupe do EÚ podá on aj vláda demisiu.

Ekonomika načrtáva známky mierneho oživenia, aj keď skutočne len mierneho. Jej rast radšej ekonomickí meteorológovia znížili na 2,9 až 3 %. Tzv. hospodársko-spoločenský program reforiem (počíta s 5-percentným rastom HDP do roku 2004), zverejnený ešte v januári, zahŕňa na tento rok síce aj úsporné opatrenia navrhnuté ministrom financií a bývalým konzultantom Svetovej banky Marekom Belkom, ktorými by Poľsko neskĺzlo do finančnej krízy, resp. dlhodobej recesie, ako predpokladá OECD. No okrem konsolidácie rozpočtu (deficit by mal dosiahnuť presne polovicu minuloročného, teda 40 mld. zlotých, pri výdavkoch 185 mld.), zníženia inflácie zo 6,2 na 5,5 % a nápravy verejných financií zostáva najväčším bremenom umŕtvená podpora podnikateľskej sféry, vysoká nezamestnanosť (vyše 18 %) a mizerné investície. Tie až donedávna „prikrášľovali“ zahraničím kritizované byrokratickými bariéry. Za to žne najväčšiu kritiku, bez ohľadu na to, že sa Millerovi darí v tichosti liberalizovať interrupčný zákon a nahlas hovoriť o vytváraní nových pracovných miest pri podpore IT sektora.

Hoci totiž v minulom roku pritieklo zahraničných investícií do Poľska 7,5 mld. USD, tento rok to bude len šesť. Dôvodom vôbec nie je globálny útlm, skôr obmedzenie existujúcich 14 ekonomických zón. „Musíme priznať, že väčší záujem o Českú republiku pramení z lepších podmienok na investovanie,“ priznal L. Miller. Ako tvrdia holandskí a francúzski investori, na získanie podnikateľského povolenia „treba 17 pečiatok, čo stojí 340 USD“. A hoci už vláda prijala zákon o podpore zahraničných investícií, podľa EBOR sú potrebné aj ďalšie páky. Banka, ktorá v krajine na privatizačné projekty a do malých a stredných podnikov ročne investuje 500 mil. eur, tvrdí, že k stabilnému prostrediu neprospieva urýchlená privatizácia veľkých štátnych monopolov, ak za ňou pevne nestojí politická stabilita. Tento rok by malo Poľsko získať z privatizácie asi 18 mld. zlotých.

Kľúčovou reformou má podľa banky prejsť predovšetkým oceliarstvo, ťažba uhlia, železničná doprava, energetika (ktorá sa už otvorila trhu), no najmä poľnohospodárstvo. To dnes zamestnáva takmer 27 % obyvateľstva, ale na HDP sa podieľa len 3,7 percentami. Pritom až 1,5 milióna ľudí je v ňom zamestnaných preto, že si nevie nájsť iný príjem. Pred Európou už aj tak dosť obnažené poľnohospodárstvo tak potrebuje nielen štátnu podporu (do vstupu do EÚ asi 25 až 26 mld. zlotých), ale aj ochranu sektora pred tvrdou konkurenciou. Poľnohospodárstvo je preto jednou z najťažších kapitol integračného procesu a zatiaľ si Millerova vláda vymohla aspoň 12-ročné prechodné obdobie (ako jediná z kandidátov) na zákaz nákupu pôdy cudzincami. Podľa posledného prieskumu však až 95 % obyvateľstva nesúhlasí s „výpredajom“ pôdy.

„Ako mám roľníkov presvedčiť pre vstup do EÚ, keď by sa mali potom horšie ako teraz?“ uviedol minister poľnohospodárstva J. Kalinowski. Dvadsaťpäť percent dotácii EÚ požadujú po vstupe za nedostatočné, aj keď z podporného balíka pre všetkých nových členov by Poľsko malo dostať viac než polovicu. Lenže, ak sme na začiatku hovorili, že obyvateľstvo optimistom nie je, potvrdzuje to aj Centrum pre výskum verejnej mienky: 73 % Poliakov považuje hospodársku situáciu v krajine za zlú. A upratovanie po predchodcoch podľa Millera sa stále neskončilo.

Slávka Blazseková