|
|||||||||||||||||
Streda 17.Apríla 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na regionálnu spoluprácu treba klásť väčší dôrazMaďarsko je krajina s menšou rozlohou a otvoreným hospodárstvom, jeho trh je vďaka rozvoju, ktorý nastal v uplynulom desaťročí, vo veľkej miere liberalizovaný, a týmto formovanie prostredia svetového hospodárstva rozhodujúco ovplyvňuje vývoj procesov v národnom hospodárstve. Multilaterálne pravidlá medzinárodného tovarového obchodu sú súčasne obsiahnuté v dohodách založených v rámci 140-člennej Svetovej organizácie obchodu, na základe rovnováhy práv a záväzkov. Štyri pätiny maďarského zahraničného obchodu sa uskutočňujú v rámci regionálnych dohôd voľného obchodu pri výhodnejších podmienkach, ako sú podmienky najväčšieho zvýhodnenia. Dohody o voľnom obchode (Európska dohoda, Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode, Dohoda so Združením európskeho obchodu, s Izraelom, s Tureckom, s Estónskom, s Litvou, s Lotyšskom a s Chorvátskom) uzavrelo Maďarsko v súlade s pravidlami WTO. V uplynulom období sa v maďarskom zahraničnom obchode stali určujúcimi členské štáty EÚ. V rámci stredo- a východoeurópskeho regiónu so susednými štátmi je naša snaha zameraná na upevnenie hospodárskych vzťahov. Prioritnú úlohu má cezhraničná spolupráca, ku ktorej nie je možné vytvoriť zvláštne podmienky s regulačnými ekonomickými prostriedkami, a preto zdrojmi účinného zvyšovania týchto vzťahov sa môžu stať služby dynamicky sa rozvíjajúcich priemyselných parkov a logistických stredísk. Po zmene spoločenského systému prispelo pôsobenie CEFTA vo veľkej miere k obnoveniu hospodárskych vzťahov na regionálnej úrovni. Sú dané obchodno-politické podmienky ďalšieho nárastu obratu, preto je možné dosiahnuť krok vpred s posilnením podnikových vzťahov a so zlepšenou prácou v oblasti zahraničného trhu. Značnú časť obratu v týchto reláciách tvoria priemyselné výrobky, ale podiel vývozu poľnohospodárskeho sektora je nadpriemerne vyššia, preto je dôležitým záujmom ďalšia liberalizácia poľnohospodárskeho obchodu. Slovenská republika patrí medzi významných partnerov zahraničného obchodu Maďarska tak na makrohospodárskej, ako aj mikrohospodárskej úrovni. Geopolitická situácia susednej krajiny, jej komplementárna hospodárska štruktúra, ako aj jej odbytový trh presahujúci 5 miliónov osôb, poskytuje prirodzené prostredie pre podnikateľskú spoluprácu. Na takmer 700 km dlhej spoločnej hranici zabezpečuje voľný prechod tovarov, pracovných síl a služieb 19 cestných, 7 železničných hraničných priechodov a 4 vodné hraničné priechody. Partneri Hlavnými zahraničnoobchodnými partnermi Maďarska, podobne ako Slovenska, sú členské štáty Európskej únie (65 % obratu). V roku 2002 až 75 % maďarského vývozu smerovalo do EÚ, pričom domáce podniky nakupovali 57 % celkového dovozu od členských krajín únie. Podiel krajín CEFTA (vrátane Chorvátska) na minuloročnom zahraničnom obchode Maďarska dosiahlo 9,3 %, z čoho tento pomer vo vývoze Maďarska predstavuje 10 % a v dovoze 9 %. Naša krajina realizuje 66 % výmeny tovaru v rámci CEFTA so zakladateľskými krajinami. Podiel zahraničného obchodu s Rumunskom je 18 %, podiel Slovinska a Bulharska 8 % a 3 %. Podiel najmladšej členskej krajiny - Chorvátska je 5 %. Susedné Slovensko na základe obratu v roku 2002 je 17. najvýznamnejším zahraničnoobchodným partnerom Maďarska a z krajín CEFTA je štvrtým najdôležitejším. Jeho podiel na celkovom vývoze Maďarska je 1,4 %, na celkovom dovoze 1,8 %. Rozvoj vzájomného obchodu Od roku 1993 (rok vzniku Slovenskej republiky a aplikácie CEFTA) sa objem bilaterálnych tokov tovaru rozšíril na trojnásobok a v roku 2002 jeho hodnota dosiahla 1,18 miliardy USD. Konkrétne číselné údaje ukazujú, že v roku 2002 sa vzájomná tovarová výmena zvýšila o 16 % a dosiahla 1,18 miliardy USD: slovenské aktívum, ktoré trvalo charakterizovalo obchodné vzťahy, sa pre väčší rozvoj maďarského vývozu znížilo (na 183 miliónov USD). Maďarský vývoz sa zvýšil o 21 %, jeho hodnota dosiahla 497 miliónov USD. Domáce firmy na slovenský trh dodávali predovšetkým spracované výrobky, stroje a strojné zariadenia (podiel týchto produktov na vývoze je 77 %), poľnohospodárske produkty predstavovali 10 %. Najvyhľadávanejšie maďarské výrobky na slovenskom trhu v roku 2002 boli: mechanické zariadenia a kotly, elektrické stroje a strojové zariadenia, rôzne produkty z olejov, produkty chemického priemyslu, rôzne produkty z ocele a zo železa, produkty papierenského priemyslu a kartónov, hliníkové výrobky, lieky, organické chemické látky, motorové vozidlá a ich náhradné dielce. Dovoz tovaru zo susedných krajín sa zvýšil o 13 % a dosahoval hodnotu 680 miliónov USD. Z dovozu zo Slovenska tiež prevažovali spracované produkty (43 %), ďalej stroje a strojové zariadenia (28 %). Nezanedbateľný podiel na dovoze mali aj rôzne energetické zdroje (13 %). Najvyhľadávanejšie slovenské výrobky na maďarskom trhu v roku 2002 boli: ropné produkty, železné a oceľové výrobky, elektrické stroje a strojové zariadenia, osobné automobily a ich náhradné dielce, drevárske výrobky, mechanické zariadenia, produkty papierenského priemyslu a kartóny, produkty chemického priemyslu a hliníkové výrobky. Charakteristika našich obchodných vzťahov - od vzniku samostatného Slovenska medziročný vzrast bilaterálneho obratu dosahuje priemerne 10 - 15 %, teda rozširovanie našich obchodných vzťahov má rýchlejšie tempo než rozvoj domáceho hospodárstva; - keďže ide o otvorené trhové hospodárstva, silne sa prejavujú konjunkturálne vplyvy, kde tieto výkyvy v dlhodobom časovom horizonte môžu byť zmiernené trvalou medzipodnikovou spoluprácou; - vyspelosť úrovne našich hospodárskych a obchodných vzťahov signalizuje, že v našich dodávkach majú rozhodujúci podiel priemyselné výrobky s vysokou pridanou hodnotou; - podiel poľnohospodárskych produktov v maďarskom vývoze i v celkovom obrate je veľmi nízky. Zo strany Maďarska sa snažíme, aby sme postupne zlepšovali podmienky obchodu s touto skupinou výrobkov; - jednou z charakteristík našich vzťahov je vysoký počet malého a stredného podnikania, hlavne z Maďarska. Preto majú rozhodujúcu úlohu v napomáhaní podnikateľskej činnosti inštitúcie na rozvoj obchodu a investícií. Rozšírenie dvojstranných obchodných vzťahov môže dlhodobo určovať bezprostredné investície, a tak pokladáme aj naďalej za dôležitú hospodársku úlohu zvyšovanie počtu zmiešaných firiem a ich kapitálovej sily. Maďarské firmy - podľa ústredných bankových evidencií - získali do konca septembra 2002 na Slovensku podiely v hodnote 204,2 mil. USD, čo znamená v poradí investorských krajín 8. miesto. Rozhodujúci podiel kapitálového prílevu tvoria tri veľké investície (MOL Rt., OTP Bank Rt., DANUBIUS Rt.). Slovenské podnikanie utvorilo v Maďarsku investície v hodnote 31,4 mil. USD. CEFTA V bilaterálnom toku tovarov vplyvy konjunkturálnych zmien boli čiastočne kompenzované priaznivými obchodnými podmienkami zaistenými CEFTA. Preferencie uplatňované v obchode s poľnohospodárskymi produktmi (čiastočne formou colných úľav a čiastočne celkovým oslobodením) sa týkajú viac než 85 % obratu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. V rámci CEFTA zrealizované rozšírenie colných koncesií malo pozitívny vplyv na bilaterálny obrat, aj keď výhody, ktoré poskytuje dohoda, sa vo viacerých prípadoch nepodarilo využiť pre deficit tovarového základu.
Tak z maďarskej, ako aj zo slovenskej strany (a českej) bolo vyslovená za snahu ďalšia liberalizácia podmienok poľnohospodársko-obchodného systému. 1. januára 2002 nadobudol platnosť Doplnkový protokol č. 10, ktorý v porovnaní s doterajšou dohodou CEFTA obsahuje ďalšie colné koncesie. Jednou z dôležitých častí rozširovania colných úľav je rozšírenie koncesií v rámci maďarského exportu pri tých skupinách výrobkov, pri ktorých v dôsledku novozavedených všeobecných colných úľav slovenská (a česká) strana zrušila predošlé koncesie (týka sa to napríklad hydiny, vodnej hydiny, melónov, jahôd, slnečnicového oleja, surových cestovín, zelenín konzervovaných bez octu, droždia, prášku do pečiva, osviežujúcich nápojov). V Doplnkovom protokole č. 10 došlo k rozšíreniu doterajších koncesií (v prípade živých zvierat, hovädzieho a bravčového mäsa, zemiakov, sladu, čokoládových výrobkov, ovocných štiav a zmrzlinových výrobkov). Ako nové položky sa medzi zvýhodnené dostali v prípade maďarského vývozu rajčiny, cesnak, med, hrach, čerstvá paprika, kuracie konzervy a v prípade slovenského vývozu zemiakový škrob, rajčinový kečup a horčica. V tomto roku pokračovali ďalej liberalizačné rokovania s cieľom, aby sme ďalšou úpravou podmienok poľnohospodárskeho obchodu ešte pred vstupom do EÚ pomohli posilneniu pozície firiem na našich trhoch. Vďaka výsledkom úspešne uzatvorených konzultácií, uskutočnených 9. 10. apríla v Prahe, nastalo značné otvorenie trhu v širokom okruhu zelenín a ovocia (napr. zelená paprika, chren, hríby, fazuľa, hrach, melón atď.), pri preprave vína (zvýhodnená kvóta sa zvyšuje o 3800 hl) a pri niektorých produktoch potravinárskeho priemyslu (napr. obilné vločky, kečup atď.) V prípade exportu smerujúceho na Slovensko významne narastá možnosť zvýhodnenej prepravy neživých morčiat a kačíc, ďalej paradajok, cibule a niektorých druhov ovocia (jablko, hrozno, broskyne atď.), mrazenej lahôdkovej kukurice, niektorých druhov spracovanej zeleniny a slnečnicového oleja. Podľa plánov by boli nové zvýhodnenia zavedené v júli 2003 s platnosťou do nášho vstupu do EÚ. Smery rozvoja zahranično-hospodárskych vzťahov V sústave našich hospodárskych vzťahov predstavuje popri regionálnej spolupráci významný prvok aj spolupráca presahujúca hranice (euroregionálna spolupráca pohraničných regiónov, spolupráca priemyselných parkov, vytváranie logistických centier), ako aj činnosť zmiešanej komisie expertov, ktorá by mala byť zostavená na základe medzivládnej dohody o cezhraničnej spolupráci. Maďarsko a Slovensko sa súčasne zúčastňujú na práci nasledujúcich 8 euroregiónov: Euroregión Karpaty, Euroregión Dunaj - Ipeľ - Váh, Euroregión Ipeľ, Euroregión Neogradiensis, Euroregión Slaná - Rimava, Euroregión Košice - Miškovec, Euroregión troch dunajských štátov, Európaregión Bratislava - Brno - Viedeň - Győr. Susedné krajiny, teda aj Slovensko, predstavujú pre malé a stredné podnikanie najviac dostupné exportné trhy, preto v rozvoji vzťahov si naďalej zachováva svoju dôležitosť trade-promotion činnosť štátu. Maďarsko pomáha tejto činnosti aj rozširovaním zastupiteľskej siete: od roku 2002 na našom košickom generálnom konzuláte pomáha rozširovaniu podnikateľských vzťahov východoslovenského regiónu ekonomický atašé. Dynamický rozvoj vzťahov na mikroúrovni očakávame od činnosti sekcie Maďarsko-slovenskej obchodnej komory v Lučenci a Salgótarjáne, ktoré boli založené v apríli 1998, ktorá má z maďarskej strany takmer 220 členských firiem. Radikálna zmena štruktúry maďarského vývozu sa uskutočnila ustavičným zvyšovaním podielu spracovaných výrobkov a dynamickým zvyšovaním podielu strojárskych jednotiek a súčiastok. Naším dlhodobým cieľom je posilnenie maďarských subdodávateľských vzťahov na slovenskom trhu. Medzi severojužnými infraštrukturálnymi spojeniami má mimoriadny význam komunikačná výstavba, ktorej súčasťou je realizácia dopravného spojenia medzi Košicami a Miškovcom. Na maďarskom úseku vybudujeme do roku 2007 cestu pre motorové vozidlá z Miškovca k štátnej hranici (M30), ktorú potenciálne bude možné rozšíriť na diaľnicu. S prístupom do EÚ sa zmení systém podmienok obchodu Prijatie Maďarska a Slovenska do únie v roku 2004 znamená celkové nadobudnutie platnosti vnútorných trhových pravidiel únie. Na trhu Európskej únie sa uplatňuje princíp štyroch základných slobôd: to je voľný priebeh tovarov, služieb, osôb a kapitálu. V rámci colnej únie, vzťahujúcej sa na celok tovarového obratu, môžu slovenské a maďarské podnikateľské subjekty uskutočniť svoje obchodné obraty bez colného vybavenia. Značne sa znižujú ešte stále platné prekážky administratívneho charakteru v našich obchodných vzťahoch. Účastníci európskeho hospodárstva (výrobcovia, obchodníci a organizácie spotrebiteľov a ochranárov životného prostredia atď.) totiž ustanovujú v normách podrobné odporúčania v súvislosti so skúmaním, s navrhovaním, výrobou a vhodnosťou jednotlivých výrobkov. Pre členské štáty je povinné prevziať normy, prijaté európskymi organizáciami na určenie noriem, popritom v tých oblastiach, v ktorých nebola prevedená aproximácia, sa môžu tvoriť aj národné normy. S neharmonizovanými oblasťami a normami úzko súvisí vzájomné uznanie výrobkov. Napr., keď po prístupe Maďarsko mieni uviesť taký výrobok na slovenský trh, pre ktorý má Slovensko iné podmienky, Slovensko ani vtedy nebude môcť odmietnuť jeho uvedenie do obehu, ak výrobok s rovnakou alebo priebežne rovnakou istotou vyhovuje národným alebo medzinárodným normám. Avšak otvoria sa možnosti aj na trhu verejných obstarávaní, veď v rámci únie musí byť aj vypísanie konkurzu otvorené nielen pre domácich, ale aj pre navrhovateľov z ďalších členských krajín. Významným cieľom Európskej únie je pomôcť spoločenskému a hospodárskemu pripojeniu zaostalých členských krajín a regiónov, čo sa celkovo nazýva regionálna politika. V záujme pričlenenia poskytujú členským krajinám, resp. ich regiónom zo spoločného rozpočtu - podľa úrovne vyspelosti - značné podpory, ktoré predstavujú zdroj na doplnenie financovania realizácie hospodárskych a spoločensko-rozvojových programov, resp. veľkých investičných projektov. Na základe dohody, dosiahnutej na prístupových rokovaniach, bude tým krajinám, ktoré budú prijaté v roku 2004, poskytnutých do roku 2006 celkovo 22 mld. EUR ako štrukturálna a kohézna podpora. Podpory EÚ využije tak Maďarsko, ako aj Slovensko v rámci Národného rozvojového plánu, v rámci ktorého zastávajú dominantnú úlohu projekty ochrany prírody a infraštruktúry, teda oblasť, v ktorej sú obe krajiny značne zaostalé. Napokon, ale nie v poslednom rade, je najvýznamnejšou oblasťou prístupu obchodná politika. Naše krajiny sa stávajú súčasťou, ako aj tvorcami spoločnej obchodnej politiky únie, naše práva môžeme po vstupe uplatňovať v súlade s ostatnými členskými krajinami. Z toho vyplýva - s kým, ak nie s našimi susedmi, kráčajúcimi v tých istých šľapajach, budeme konzultovať naše stanovisko, ktoré budeme predstavovať v jednotlivých otázkach, aby sa stalo neskôr prijateľné ako väčšinové stanovisko EÚ. Dr. István Major zástupca štátneho tajomníka, zodpovedný za zahraničnoobchodné vzťahy
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |