Hospodársky denník
USD47,17 Sk
EUR41,514 Sk
CHF28,262 Sk
CZK1,377 Sk
  Streda  17.Apríla 2002

Slovensko v dobrej pozícii

Dioxíny v ovzduší nie sú pre nás už žiadnou neznámou

Perzistentné organické látky (POL) predstavujú pre človeka i životné prostredie veľké nebezpečenstvo. Tieto zlúčeniny sú toxické už v malých množstvách a najvážnejšie sú ich karcinogénne a mutagénne účinky. Do životného prostredia sa dostávajú viacerými cestami - používaním pesticídov, výrobou a používaním určitých chemikálií, spaľovaním niektorých látok a podobne. Čo je však zvlášť dôležité - pretrvávajú v prostredí veľmi dlho a odolávajú fyzikálnej, chemickej i biologickej degradácii. Tým, že sú málo rozpustné vo vode, ale dobre rozpustné v tukoch, ukladajú sa v biologických tkanivách, čiže aj v ľudskom organizme. Ich prchavosť umožňuje diaľkový prenos v atmosfére a ukladanie ďaleko od zdroja. Vzhľadom na tieto fakty sa medzinárodné spoločenstvo už niekoľko rokov snaží riešiť tento problém. Konkrétne kroky ako docieliť viditeľný pokrok dopredu predstavuje Globálny dohovor o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorý vlani v Štokholme podpísali predstavitelia 90 krajín sveta. Pre zmluvné krajiny z neho vyplýva viacero povinností, ktoré zahŕňajú nielen riadenie dovozu a vývozu, ale najmä obmedzenie či úplné zákazy výroby a používania stanovených látok. Na Slovensku sa pesticídy a priemyselné chemikálie ako napríklad polychlórované bifenily nevyrábajú ani nepoužívajú. Na otvorení subregionálneho workshopu na túto tému, ktorý sa v Bratislave uskutočnil minulý týždeň, však minister životného prostredia László Miklós zdôraznil, že najboľavejší problém predstavuje likvidácia starých zásob perzistentných organických látok. Najmä pokiaľ ide o polychlórované bifenily. Tie sa v minulosti vyrábali v Chemku Strážske. Z informácií MŽP SR vyplýva, že v súčasnosti je spracovaná podrobná inventúra elektrických zariadení s ich obsahom a pracuje sa na ich označení (v súlade s predpismi). Staré zásoby sa nachádzajú v Chemku Strážske v množstve okolo 1000 ton. Momentálne sa skúmajú možnosti ich likvidácie aj pomocou projektu, financovaného z Globálneho fondu životného prostredia (GEF). Otázku dioxínov a furánov v ovzduší riešia viaceré nové právne normy. Pokiaľ ide o toľko skloňované dioxíny (najmä v súvislosti s aférou v Belgicku pred necelými tromi rokmi) treba dodať, že dioxíny vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe pesticídov, bielení buničiny chlórom, výrobe niektorých kovov a najmä pri spaľovacích procesoch. Odborníci hovoria o existencii až 75 druhov dioxínov. Vzhľadom na skutočnosť, že dioxíny sa v SR donedávna nemerali, zaujímalo nás, aký je stav dnes. Z vyjadrenia kompetentných pracovníkov MŽP SR vyplýva, že v oblasti ochrany ovzdušia sa sledujú dioxíny a furány zo spaľovania odpadov (Nariadenie vlády č. 92/1996 v znení nariadenia č. 473/2000 a vyhlášky o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok č. 474/2000). Z uvedeného vyplýva, že napríklad aj toľko kritizovaná spaľovňa komunálneho odpadu v Košiciach sa bude musieť legislatíve prispôsobiť. V súvislosti so Štokholmským dohovorom treba ešte dodať, že nadobudne platnosť až keď ho ratifikuje 50 krajín. Zatiaľ tak urobilo len päť. No workshop ukázal aj na možnosti financovania opatrení na implementáciu dohovoru. Preto sa dá predpokladať, že aj krajiny strednej a východnej Európy k ratifikácii pristúpia čo najskôr.

Zdena Rabayová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.