Ceny nás vrátia k drevu

Komentuje Peter Farárik

Vo vykurovaní objektov, a to aj na vidieku, zohráva plyn rozhodujúcu úlohu. Plynofikácia miest a obcí vďaka podpore štátu a aj cenovej výhodnosti energetického média postupne vytlačila tradičné zdroje, medzi ktoré patrilo i palivové drevo. Avizovaná potreba narovnania v minulosti deformovaných cien plynu a elektrickej energie však dnes mnohých odberateľov núti znova zamyslieť sa nad očakávaným vývojom v tomto smere. Aj keď je zatiaľ predčasné robiť akékoľvek uzávery, viacerí majitelia rodinných domov, ak im to dovoľuje použitá technológia, sa celkom vážne pohrávajú s myšlienkou o teple na báze dreva, ktoré sa nehodí na iné spracovanie. Už dávno sme si zvykli o odpadovom dreve hovoriť tiež ako o surovine a oprávnene, pretože si našlo cestu aj do výrobného procesu. Lesy SR takéto drevo zhodnocujú napríklad vo výrobe drevotriesky v prevádzkach švédskeho Sweedwoodu. Pestovatelia lesa v zásade využitie palivového dreva neodmietajú, sú však proti tomu, aby sa porasty vyčistili od biomasy natoľko, že v nich nezostane nič na tvorbu živín. Najmä v horských oblastiach by návraty k palivovému drevu mohli byť za určitých podmienok vítaným krokom. Ťažko si však dnes predstaviť, ako by sa výraznejšie zvýšenie dopytu prejavilo navonok. Dnes je cena tohto dreva ešte relatívne nízka, ale možno predpokladať, že s nárastom cien ostatných palív bude záujmom producentov zhodnotiť ho lepšie ako doteraz. Nemožno im zazlievať, ak sa budú správať ekonomicky a podnikateľsky.

Zdroje lesnej biomasy sa u nás odhadujú na 900-tisíc ton ročne a v drevospracujúcom priemysle by malo vznikať až 1,2 milióna ton odpadu. Ak k tomu pripočítame ešte poľnohospodársku biomasu v objeme asi 480-tisíc ton ročne, dá sa skutočne hovoriť o perspektívnom zdroji, pričom niektoré spoločnosti sa jeho využitím zaoberajú celkom reálne. Najprepracovanejším je zrejme projekt Združenia Biomasa v Žiline, ktorý otázku spracovania odpadového dreva a jeho využitia rieši v praktických podmienkach. Dokonca predpokladá aj výstavbu fabriky na spracovanie pilín v Kysuckom Lieskovci s ročnou produkciou 12-tisíc ton peliet. Na technológiu spaľovania drevných granúl na severe Slovenska zrekonštruujú 44 uhoľných kotolní a prvé dve, v obciach Klokočov a Lúky, sú už v prevádzke. Premenu biomasy na energiu považujú za perspektívnu aj v Lesníckom výskumnom ústave a na Technickej univerzite vo Zvolene. Treba uvítať záujem domácich strojárskych firiem, ktoré výrobný program dopĺňajú o technológie tohto druhu.