Svetielkujúca margaréta -

Talianski vedci vytvorili technikami genetického inžinierstva svetielkujúcu margarétku.

Jej lupienky vyzerajú na prvý pohľad normálne, ale pod ultrafialovým svetlom svetielkujú na krikľavo zeleno. Stvoriteľov fluoreskujúcej margaréty viedol Tito Schiva z Experimentálneho inštitútu florikultúry v San Remo, Taliansko. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ide iba o výstrelok bádateľov, ktorým sa zunoval seriózny výskum, technológia určite nájde uplatnenie. Pravdepodobne sa bude využívať na monitorovanie geneticky modifikovaných plodín; pôvodne ju navrhli na odlíšenie legálne pestovaného konope od konope pestovaného na narkotikum. Princíp rozlišovania je jednoduchý: fluorescenčné kvety sa dajú ľahko identifikovať ultrafialovou baterkou.

Svetielkujúce lupienky vďačia za svoju žiarivú farbu zelenému fluoreskujúcemu proteínu (green fluorescent protein - GFP). Tento proteín (pôvodne pochádza z medúzy) je mimoriadne obľúbeným nástrojom molekulárnych biológov. Gén pre GFP sa pripája na gén, ktorý vedci mienia sledovať a následne sa spoločne implantujú do organizmu - každá molekula proteínu, ktorú takto označený gén produkuje, sa dá jednoducho vystopovať medzi množstvom iných génových produktov. Vedci týmto spôsobom sledujú napr. aj migráciu rakovinových buniek po tele.

Ide o prvý prípad, v ktorom sa genetickým inžinierstvom pridával GFP do rastlín na čisto dekoratívny účel. Pôvodne ho inzertovali do rastlín tabaku a morskej levandule (Limonium), ale ich prirodzené pigmenty GFP maskovali. Preto zvolili rastliny s bielymi kvetmi: horec (Eustoma grandiflorum) a margarétu (Osteospermum ecklonis). Technika by sa mala dať použiť na všetky biele kvety. Fluorescenčná zábava sa však nemusí končiť zelenou farbou. Vedci nedávno objavili proteín príbuzný GFP, ktorý svetielkuje na červeno.

Fluoreskujúce kvetiny dokumentujú, ako sa dajú genetické manipulácie využiť len pre krásu. Kytice zo svetielkujúcich kvetov sú najefektnejšie pod ultrafialovým svetlom - určite sa budú páčiť v nočných kluboch, v domácnostiach veľmi nevyniknú. V kvetinárstvach sa však tak skoro neobjavia. Schivov tím nezamýšľa nápad speňažiť. Schválenie geneticky modifikovaných organizmov stojí v Taliansku asi 1 miliónov dolárov a verejnosť momentálne nemá genetické inžinierstvo v láske.

(kab, Nature)