Prestíž a tragédia

„V časoch, keď si politiku a politikov tak málo vážia na celom svete, je symbolická rezignácia celej holandskej vlády rovnako prekvapujúca ako povzbudzujúca,“ konštatoval včera britský denník Independent. A nejde o ojedinelý názor.

Okamžité odstúpenie holandskej vlády pre sedem rokov starú aféru je naozaj trochu prekvapujúce. Nevidím však, v čom môže byť povzbudzujúce. Aspoň zatiaľ.

O srebrenickej masakre a rozporuplnej úlohe, ktorú počas nej zohrali holandskí vojaci, sa vie už dávno. Na túto tému sa už natočilo množstvo dokumentov, zorganizovalo veľa konferencií a debát, napísalo nespočetne článkov. Bosnianskosrbského generála Radislava Krstiča tribunál v holandskom Haagu za Srebrenicu odsúdil na 46 rokov väzenia. Vláda premiéra Wima Koka si však trpezlivo sedem rokov počkala na správu Holandského inštitútu pre vojnovú dokumentáciu. Keď aj táto potvrdila domnienky týkajúce sa holandskej účasti, kabinet sa zmohol na veľké gesto: mesiac pred voľbami odstúpil, ale na žiadosť kráľovnej dočasne zostane vo funkcii.

Samozrejme, na rezignáciu sa dá pozerať aj z iného uhla. Spomínaná správa obviňuje holandskú vládu, že do Srebrenice vyslala 200 nedostatočne pripravených a slabo vyzbrojených vojakov s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a medzinárodnú prestíž Holandska. Krok Wima Koka a jeho ministrov naznačuje, že toto hodnotenie akceptujú. No na vykúpenie len gestá nestačia. Avšak ak po nich bude nasledovať pátranie po osobnej zodpovednosti a hľadanie účinných foriem dlhodobej pomoci príbuzným obetí srebrenickej tragédie, demisia kabinetu dostane skutočný a hlboký zmysel. V opačnom prípade zostane len ďalšou fintou na zvýšenie prestíže.

Rastislav Boldocký