Menová kríza nám hrozí ako...

...prípadná kolízia Zeme s nejakým náhodným asteroidom

Úpadok ázijských tigrov, finančná kríza v Japonsku, Rusku, Latinskej Amerike, Turecku, zrútenie argentínskej ekonomiky, recesia v Spojených štátoch a spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne. To sú pravdepodobne najdôležitejšie míľniky posledných rokov vo svetovej kronike kríz. Má v nej svoje miesto vyhradené aj Slovensko? Hoci by nešlo o krízu svetového významu alebo dosahu, bola by práve či už taká alebo onaká kríza pre slovenského občana najzávažnejšou. Sú však tieto myšlienky, prípadne obavy aktuálne a opodstatnené? Ako sa nám v posledných dňoch opakovane snažila nahovoriť jedna televízna stanica, tak rozhodne áno. Situácia však vôbec nie je taká kritická a hrozba menovej krízy nie je momentálne aktuálna. Neznámou pre nás zostáva význam maľovania čerta na stenu.

Čo však samotný pojem menová kríza vlastne znamená? Definíciu tohto termínu sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť v žiadnej odbornej publikácii. Ako samotný názov napovedá, týka sa domácej meny danej krajiny, ktorej výmenný kurz sa oproti ostatným menám pod tlakom prehlbujúcich sa ekonomických problémov a následného ochabnutia zahraničných investícii v dôsledku rastúcej nedôvery prudko prepadá a vedie k devalvácii. Menová kríza sa v pravidle vyskytuje v krajinách s pevným výmenným kurzom, slabým bankovým sektorom, závažnými ekonomickými problémami a so zaostávajúcimi reformami.

Čo sa týka makroekonomických ukazovateľov, vykazuje Slovensko stabilné výsledky, a to aj napriek nedávnej recesii v Spojených štátoch a globálnemu spomaleniu hospodárskeho rastu svetových ekonomík. Miera rastu hrubého domáceho produktu SR je s minuloročným prírastkom vo výške 3,3 percenta na prijateľnej úrovni. O pozitívnom trende svedčí aj posledný štvrťrok 2001, keď sa HDP podporený vyššou spotrebou zvýšil o 3,9 percenta. Medziročný rast spotrebiteľských cien sa v marci spomalil na historicky najnižšiu úroveň a jadrová inflácia zostala v porovnaní s predošlým mesiacom na nezmenenej úrovni. Situácia v slovenskom bankovom sektore je stabilná, keď väčšina významných domácich bánk sa nachádza v rukách zahraničných investorov. Príjmy z privatizácie štátnych podnikov sa síce podľa očakávaní znížia, avšak po odpredaji podielov vo väčšine strategických podnikov to nebude prekvapením. Možnosť menovej krízy výrazne znižuje aj systém výmenného kurzu koruny, ktorý je voľne plávajúci a dôvera zahraničných investorov. Najväčším problémom sa javí byť vysoký deficit obchodnej bilancie a deficit bežného účtu, ktorý by mohol predstavovať hrozbu. To však iba v prípade, že by tento negatívny trend pretrvával aj v strednodobom horizonte. Určité tlaky na slovenskú menu by mohli vyvolať politické faktory, keďže víťaz blížiacich sa parlamentných volieb rozhodne o ďalšom politickom smerovaní Slovenska a snahe o integráciu do medzinárodných štruktúr. Z krátkodobého hľadiska sú obavy z menovej krízy neopodstatnené aj podľa Národnej banky Slovenska, ktorá je v prípade potreby pripravená korunu podporiť intervenciou. Možnosť menovej krízy však nemožno vylúčiť, rovnako ako kolíziu Zeme s asteroidom.

Martin Peterčák