Kde sme a čo chceme (9)

Slovenské plusy, ale i mínusy

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá prezident SR Rudolf Schuster.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

R. Schuster: Som presvedčený, že Slovensko na summite v Prahe bude do NATO pozvané. Takto jednoznačne sa vyjadrujem preto, že sme v tejto oblasti urobili veľmi veľa a naša armáda, ale aj celá krajina sú na tento historický krok pripravené najlepšie, ako sa dá. Napokon, nie je to len môj názor. O našej pripravenosti sa pochvalne vyjadrujú aj vysokí predstavitelia NATO a mnohí európski aj americkí politici. Jediné výhrady, ktoré zazneli, boli obavy z politického vývoja u nás po septembrových parlamentných voľbách. Z môjho hľadiska sú tieto obavy neopodstatnené. Vychádzam najmä z vôle občanov, keď výskumy verejnej mienky dlhodobo hovoria o tom, že za náš vstup do NATO je okolo 60 percent obyvateľstva. Verím preto, že aj výsledok volieb bude priaznivý a zaručí, aby sme mohli pokračovať v demokratizácii spoločnosti a v presadzovaní rovnakých hodnôt, aké majú krajiny NATO a EÚ, čím splníme aj politické kritériá. Za veľmi dôležitú považujem vysokú účasť voličov v nasledujúcich kľúčových parlamentných voľbách. Občania musia dať zreteľne najavo svoju vôľu, a tým presvedčia aj tých, ktorí o nás pochybujú.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do EÚ?

R. Schuster: Stále upozorňujem na to, že na vstup do Európskej únie nie je potrebné len splniť kritériá a dotiahnuť negociačný proces do konca, aj keď to je, samozrejme, základ a treba povedať, že to, čo Slovensko dosiahlo za uplynulé takmer štyri roky, je obdivuhodné, pretože sme dostihli krajiny, ktoré prístupové rokovania začali omnoho skôr a sú oblasti, v ktorých sme ich dokonca predbehli. Je tu však ešte iná stránka veci, a to spracovanie jasnej vízie, čo do európskeho spoločenstva krajín chceme a dokážeme priniesť, čím prispejeme k jej celkovému vývoju a tiež, čo môžeme od Európskej únie očakávať. Podľa môjho názoru sa o našom budúcom členstve v EÚ zatiaľ hovorí veľmi všeobecne a občania a možno aj niektorí politici si nevedia predstaviť, čo môžeme po našom vstupe do EÚ očakávať. Naše členstvo v únii sa chápe ako dosiahnutie méty a len málokto premýšľa, čo bude potom. A to je chyba! Preto jasne definujeme perspektívne oblasti, v ktorých sa dokážeme na európskom trhu presadiť a už teraz sa na ne zameriame a budeme ich rozvíjať. Naopak tie body, v ktorých by sme mali požadovať určitú pomoc, budeme musieť veľmi rýchlo zlepšovať, aby sme sa hneď po našom vstupe do EÚ zaradili medzi ostatné krajiny ako plnoprávny, sebavedomý člen, ktorý má čo ponúknuť a vie si poradiť aj so svojimi problémami.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. pre vašu pozíciu?

R. Schuster: Rok 2002 považujem za zatiaľ najdôležitejší rok môjho volebného obdobia. Čakajú nás dve významné udalosti, ktoré môžu dlhodobo ovplyvniť celú našu budúcnosť. Sú to septembrové parlamentné voľby a pražský novembrový summit NATO. Predovšetkým na ne by sme sa mali všetci sústrediť a aj ja najväčšiu časť svojej práce v tomto roku smerujem práve na tieto dve oblasti. Nemyslím tým, že by som chcel nejakým spôsobom zasahovať do predvolebného boja, ale mojou úlohou je upozorňovať kompetentných politikov pred parlamentnými voľbami na to, aké chybné kroky v minulom období urobili, ale aj objektívne zhodnotiť to, čo sa im podarilo. Týka sa to rovnako koalície aj opozície. Negatívne hodnotím viaceré nesplnené sľuby, ktoré vláda dala pri svojom nástupe občanom, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, sociálnu a zdravotnícku oblasť či výšku miezd. Naopak, pozitívne hodnotím niektoré dôležité reformy, ktoré sa v tomto volebnom období naštartovali, hoci aj tu sme sa neobišli bez problémov a dotiahnuť ich budú musieť nasledujúce vlády. U väčšej časti opozície kladne hodnotím najmä zmenu postoja v otázke nášho prijatia do NATO, čím sa zabezpečila aj vyššia podpora občanov. Takže moja pozícia v domácej politike je vzhľadom na moje kompetencie predovšetkým v rovine upozorňovania či v rovine sprostredkovania, aby sa pri dôležitých otázkach našli prijateľné kompromisy. Za dôležitú časť mojej práce považujem stretnutia s vplyvnými zahraničnými politikmi, ktoré v tomto roku najmä vzhľadom na našu očakávanú pozvánku do NATO nadobúdajú ešte väčší význam ako inokedy. Pri týchto stretnutiach či už doma alebo v zahraničí využívam každú príležitosť, aby som presviedčal týchto politikov o našej pripravenosti na vstup do NATO, ale aj o nemennosti našej prointegračnej a demokratickej politiky po voľbách.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

R. Schuster: V prvom rade je to vysoká nezamestnanosť. Znepokojuje ma, že už niekoľko rokov sa ju nepodarilo podstatnejšie znížiť. Pritom veľmi málo využívame nástroje podporujúce vznik nových pracovných miest, ktoré sa osvedčili v zahraničí. Napríklad väčšia podpora malému a strednému podnikaniu, ktoré je najväčším zdrojom zamestnanosti. Aj keď sa prijali niektoré opatrenia na podporu malého a stredného podnikania, stále je to málo a pre tieto vrstvy by sa dalo urobiť omnoho viac. Existujú však aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré by mohli viazať na seba nové pracovné miesta. Tu treba upozorniť aj na to, že oproti susedným krajinám zaostávame v zahraničných investíciách. V tejto súvislosti vystupuje do popredia aj problém nerovnomerného vývoja regiónov. Mnohé oblasti na Slovensku môžeme nazvať doslova hladovými dolinami. Ľudia v nich takmer nemajú šancu nájsť si prácu. S nezamestnanosťou súvisia aj problémy v zdravotníctve a sociálnej oblasti, pretože vysoká nezamestnanosť znamená aj nižšie odvody do fondov. Málo sa však urobilo aj v reforme zdravotníctva či v dôchodkovej reforme, a to má tiež svoj podiel na celkovo zlej situácii mnohých našich občanov.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

R. Schuster: V prvom rade treba pokladať za úspech, že Slovenská republika sa za takýto pomerne krátky čas stala akceptovanou krajinou v rámci medzinárodného spoločenstva a že napriek niektorým zaváhaniam v minulosti si úspešne počína v integrácii do euroatlantických štruktúr. Naša zahraničná politika si vydobyla rešpekt predovšetkým od posledných parlamentných volieb, a za to treba našich politikov pochváliť. Aj v domácej politike sme zaznamenali niekoľko úspechov, hoci tie sa rodili omnoho ťažšie. Začali sme niektoré dôležité reformy, ale ich realizácia v praxi prebieha veľmi pomaly. Stretli sme sa aj s mnohými problémami a chybnými riešeniami, na ktoré doplácame všetci. V prvom rade to je málo transparentná privatizácia a jej dôsledkom sú mnohé vytunelované a krachujúce podniky. Niektoré tendre sa pre podozrenia z nečestných praktík museli opakovať. Za chybu tiež považujem nízku cenu za privatizáciu SPP a nedostatočné riešenie privatizácie Slovenských telekomunikácií, v ktorom sa nehľadelo napríklad na dlhy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Rovnako pri privatizácii bánk a reštrukturalizácii bankového sektora sa urobili chyby, aj keď v celku treba tento krok privítať. Mám na mysli predovšetkým nedobytné úvery vo výške 105 miliárd korún, ktoré znamenajú pre naše hospodárstvo značnú stratu. Za ďalšie mínus považujem, ako som už spomínal, riešenie nezamestnanosti. V tejto oblasti sa až príliš spoliehame na zahraničné investície, ktoré ju nemôžu zásadne znížiť a málo kladieme dôraz na rozvoj malých a stredných podnikov. Mali by sme predovšetkým vytvárať priaznivé legislatívne podmienky a viac pracovať s termínmi, ako sú daňové prázdniny, úvery na dlhšiu dobu a za nižšie úroky. Ďalej negatívne vnímam situáciu v bezpečnosti našich občanov a rozbujnenú korupciu. Tieto negatívne javy sa len veľmi pomaly darí potláčať, pričom by sa žiadali omnoho razantnejšie riešenia tak zo strany vlády, ako aj zo strany polície či súdov.

Ak by sme chceli porovnať našu krajinu s ostatnými porovnateľnými transformujúcimi sa krajinami, myslím si, že väčšie rozdiely medzi nami nie sú. Aj v týchto štátoch bojujú s podobnými problémami a usilujú sa s nimi vyrovnať. Možno práve túto podobnosť by sme mohli viac využiť pri výmene skúseností, najmä v priestore krajín V4. Za jediné zaostávanie Slovenska oproti týmto krajinám považujem to, že sme sa v roku 1998 nestali členom NATO. Verím však, že už v najbližšej budúcnosti sa to zmení.

Za takmer desaťročie existencie Slovenskej republiky sme teda zaznamenali aj dobré aj zlé veci. Pri tejto príležitosti by som rád vyslovil názor, že vznik suverénnej Slovenskej republiky bol veľký úspech a významný krok v dejinách nášho ľudu. Súčasne však znamenal aj omnoho väčšiu zodpovednosť pre politické reprezentácie, ktoré sa od týchto čias u nás vystriedali, ale aj pre všetkých občanov. A túto zodpovednosť sme podľa môjho názoru nie vždy uspokojivo zvládli. Často sme naše sily trieštili v zbytočných politických zápasoch a v presadzovaní záujmov politických strán a jednotlivcov. Na zodpovednosť za osud našej krajiny musíme myslieť nepretržite, ide predsa o našu budúcnosť. Treba sa vedieť priamo pozrieť pravde do očí a neobchádzať nepríjemné veci. A čo je podľa mňa zo všetkého najdôležitejšie, musíme zmeniť atmosféru v spoločnosti, ktorá je stále silne polarizovaná. Je životne dôležité pre nás všetkých vedieť spolupracovať a robiť kompromisy bez ohľadu na to, aké politické tričko nosíme a do ktorého tábora patríme.