Ideme budovať už zbúrané

Komentuje Zdena Rabayová

„Chcem vysloviť nádej, aby všetkých slovenských podnikateľov masovejšie zasiahli proexportné opatrenia,“ v mene najlepších exportérov za minulý rok vyslovil pred niekoľkými dňami túto vetu jeden z ocenených. Pritom podpora exportu by nemala byť len zbožným želaním, ale samozrejmosťou. Koreň problému sa začal rozvíjať po voľbách v roku 1998, keď určité skupiny a jednotlivci sa snažili vyeliminovať Fond na podporu zahraničného obchodu (FPZO) z hry. Tvoril sa z poplatkov podnikateľov, ktorí za každú exportnú a importnú operáciu odovzdávali do fondu stanovenú sumu. Namiesto toho, aby sa uvedené sumy znížili a napravili určité chybné rozhodnutia súvisiace s rozbehom jeho činnosti, povinné odvody do fondu sa zrušili. Neskôr sa založilo SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) a pod jeho strechu sa mal začleniť aj de facto zlikvidovaný (kto by platil, keď nemusí) fond so svojimi aktivitami. No fond, ktorý vznikol na základe zákona, bolo treba aj zrušiť. Dosiaľ sa tak nestalo. Nesplnili sa ani sľuby, že podpora exportu musí ísť z vrecka štátu a nie z ďalšieho zdanenia podnikateľov. Veď kým sa do FPZO ročne dostalo vyše 400 mil. Sk, v roku 2000 sa na tento účel vyčlenilo len 50 mil. Sk a vlani len 30 mil. Sk. Žiaľ, ani tieto prostriedky SARIO nevyužilo pre rozhodnutie komisie MH SR. Navyše výsledkom názorových sporov medzi ministerstvom hospodárstva a ďalšími členmi vlády o presun programu PHARE pod SARIO či výhrad Európskej komisie k agentúre SARIO a údajne aj jej predstaviteľom, bolo, že sa pozastavilo čerpanie podpory z EÚ na podporu exportu. Napokon však MH SR dosiahlo zmeny vo vedení SARIO, čiže zo sporu vyšlo víťazne.

Hoci sa prostriedky z privatizácie prioritne použijú na riešenie dlhovej služby štátu, MH SR zastáva názor, že je nevyhnutné ich použiť aj na rozvojové a proexportné programy. SARIO po vyriešení všetkých otázok inštitucionálneho zabezpečenia a po personálnom dobudovaní chce budovať aj zahraničné delegatúry. Najmä v oblastiach, ktoré zažívajú obrovskú expanziu (oblasť Kaspického mora, Ruská federácia, juhovýchodná Ázia). Iste, skutočnosť, že SARIO konečne pochopilo význam zahraničných delegatúr, treba kvitovať. Škoda len, že v porovnaní s inými transformujúcimi sa krajinami dosť neskoro. A nielen to. Nemožno totiž zabúdať, že FPZO vybudoval širokú sieť zahraničných delegatúr. Namiesto toho, aby sa upravila, delegatúry sa zrušili. A tak sa ide budovať vlastne to, čo už bolo vybudované a financovať to, čo sa už raz