Zrovnoprávniť zahraničné a naše firmy

(Dokončenie z 18. 4.)

Na jednej strane znižujú deficit zahraničného obchodu v oblasti nepriamych vývozov, na druhej strane vytvárajú potenciálnu zraniteľnosť ekonomiky. Je to dané tým, že väčšina vývozných a dovozných aktivít sa udeje prostredníctvom zahraničných dodávateľov a odberateľov a základné výrobné faktory sú tvorené dovezeným tovarom a službami, podliehajúcimi konjunkturálnym výkyvom na svetových trhoch. Pri súčasnej štruktúre každé oslabenie zahraničného dopytu, ale aj zvýšenie výrobných kapacít sa automaticky premieta do nárastu obchodného deficitu. Tieto nadnárodné vývozno-dovozné spracovateľské operácie v konečnom dôsledku konzervujú pridanú hodnotu exportnej produkcie, ktorá začína stagnovať na úrovni okolo 30 %. Nárast priamych zahraničných investícií sa v poslednom období pozitívne prejavil predovšetkým v tých proexportne orientovaných odvetviach priemyslu, kde rast výroby

paralelne vyvoláva

nárast dovozu, ale nedostatočne využíva domáce výrobné zdroje a zapojenie malých a stredných podnikov do vývozných aktivít. Z hľadiska riešenia problémov zahraničného obchodu SR význam priamych zahraničných investícií spočíva predovšetkým v nepriamych efektoch na rast produktivity práce, modernizáciu, zvýšenie objemu a kvality výroby v subdodávateľsky kooperujúcich podnikoch. Zahraničný kapitál pomáha aj pri riešení zamestnanosti, ale tiež úrovňou poskytovaných miezd. Avšak značná časť zisku sa tvorí v zahraničí alebo tam uniká, lebo sa tam v značnej časti zdaňuje. Nezriedka produkty vyrobené v rámci našich výrobných nákladov a ceny práce sa predávajú aj na našom trhu za svetové ceny alebo ceny im blízke. Časť vyvezeného zisku sa v podobe kapitálu na Slovensko vracia, ale už väčšinou so všetkými výhodami, ktoré zahraničnému kapitálu poskytujeme. Na rozdiel od domácich investorov, kde až teraz dochádza k postupnej náprave. Nemožno zabudnúť ani na ten fakt, že časť zahraničným kapitálom tu vyplatených miezd v podobe zisku z predaja dovezenej produkcie rovnako odchádza do zahraničia. Deje sa tak napríklad v dôsledku straty domácej konkurencieschopnosti alebo aj po

vynútenom zániku

výrob schopných saturovať domáci trh. Ak to zhrnieme z hľadiska zdrojov, ktoré zostávajú k dispozícii v štáte, tak sú to povinné odvody podnikateľských zahraničných subjektov do sociálnych fondov a dane a odvody zamestnancov - občanov, ktorí v týchto podnikoch pracujú. Úvahy o tom, že vysoké pasívne saldo zahraničnoobchodnej bilancie v roku 2001 nie je nebezpečné, lebo je kompenzované prílevom zahraničných investícií, sú scestné či zavádzajúce. Z kapitálu, ktorý v roku 2001 prišiel na Slovensko, takmer 70 % smerovalo na reštrukturalizáciu bankového sektora a len necelých 20 % do výrobnej sféry. Táto situácia je v ďalších rokoch neopakovateľná. Navyše väčšina strednodobých a dlhodobých prognóz na základe prepočtov počíta s pomerne vysokým pasívnym saldom zahraničného obchodu, ktoré aj pri raste HDP sa bude na tomto podielovo pohybovať v rozpätí 4 až 8 %. Ak vezmeme do úvahy i to, že sa predpokladá dlhodobo prijímať deficitné štátne rozpočty, potom budúci ekonomický a sociálny rozvoj Slovenska stavia rad otáznikov. Z toho vyplývajú nasledujúce závery:

- Zahraničnoekonomická a zahraničnoobchodná politika SR si vyžaduje väčšiu diverzifikáciu. Tak, aby sa perspektívne otvárali väčšie možnosti nášho exportu aj na teritóriá a štáty mimo EÚ. Makroekonomická regulácia a menová politika v podobe devalvácie vyčerpali svoje možnosti pokiaľ ide o stabilizáciu ekonomiky a zlepšenie vonkajšej a vnútornej nerovnováhy. Potvrdzujú sa teoretické poznatky, že možnosti takýchto opatrení sa vyčerpávajú vždy po 2 - 3 rokoch. Východiská preto treba hľadať v optimálnom spojení makroekonomických

prvkov regulácie

ekonomiky (zameraných na znižovanie vonkajších a vnútorných nerovnováh) s takými prvkami hospodárskej politiky, ktoré budú viesť k efektívnej reštrukturalizácii mikroekonomiky. Sprievodným znakom by mala byť vyššia produkčná výkonnosť, ekonomická efektívnosť, a tým aj väčšia konkurenčná schopnosť doma i vonku. Pripomeňme, že jednorazové (často operatívne) opatrenia v podobe ekonomických balíčkov, dovozných prirážok a podobne majú len krátkodobý účinok. Pokračovanie v tomto smere treba odmietnuť. Konzervovalo by technickú, technologickú a inovačnú (sofistikovanú) zaostalosť našej produkcie a výrobných procesov. Zaostávanie v produktivite a konkurenčnej schopnosti by sa prehlbovalo. To však nepopiera potrebu prispôsobiť

domáce ceny

svetovým. Najmä ak chceme vstupovať do integračných a globalizačných procesov. Cenové a príjmové hladiny však musia byť trvalo harmonizované tak, aby sa udržal (v prípade SR zvýšil) spotrebiteľský dopyt. V opačnom prípade nebudeme schopní zvyšovať produkčnosť ekonomiky, znižovať zamestnanosť a udržať stabilitu v sociálnych fondoch a v sociálnej sfére. Zvyšovanie výkonnosti ekonomiky však nemôže byť založené len na vstupe priamych zahraničných investícií a zahraničného kapitálu. Spoliehanie sa prevažne na riešenie cez zahraničný kapitál, ktorý je nesporne prínosom, je nereálne a ako ukazujú príklady zo sveta, preexponovanie jeho vplyvu

skrýva v sebe

aj potenciálne riziká. Kapitál prichádza a odchádza, a tá jeho časť, ktorá tu nezakladá dlhodobé hospodárske aktivity a nezapúšťa v podobe kooperačných väzieb korene na našej pôde, má tendenciu prenášať konjunkturálne výkyvy do slovenskej ekonomiky. Základom sa musí stať jej preorientácia na poznatkovú ekonomiku. V praxi to znamená definovať a nájsť vecné riešenia na podporu investícií do vzdelávania a na vedu, výskum a vývoj ako rozhodujúcich faktorov poznatkovo orientovanej ekonomiky. Zvyšovanie výkonnosti ekonomiky a zlepšenie výsledkov zahraničného obchodu sú navzájom prepojené procesy a majú dlhodobý charakter. Preto strategické riešenia musia na konsenzuálnom parlamentnom princípe presahovať možné časové pôsobenie konkrétnych politických subjektov v rozhodovacích a vo výkonných procesoch. Krátkodobé operatívne opatrenia možno použiť len na reguláciu výkyvov oproti dlhodobým zámerom.

- V politickej oblasti je potrebné bez spochybnenia nášho smerovania do EÚ politicky vyvážiť obchod teritoriálne. Osobitne sa pritom zamerať na export na Balkán, do krajín bývalého ZSSR, ako je Kazachstan, Ukrajina a Rusko. Rýchlo rastie aj ekonomika Číny a s ňou, žiaľ, naše záporné saldo z 3,1 mld. Sk v roku 1997 na 10 mld. Sk v roku 2001. Z dlhodobého hľadiska je nutné definovať potrebu i možnosti diverzifikácie dovozov nosičov energie. V príprave na členstvo v EÚ musia štátne orgány SR zvýšiť tlak, aby prijímané podmienky boli na strane EÚ a SR vyvážené. To znamená nepristupovať poddajne, zmierený s osudom na diskriminačné opatrenie zo strany EÚ. Na mysli máme pohyb pracovnej sily, pôsobenie autodopravcov a pod. Prijímané podmienky treba hodnotiť aj z hľadiska dosahu a pripravenosti našej podnikateľskej sféry. Osobitne sa to týka uplatňovania a čerpania dotácií v agropotravinárstve.

- V inštitucionálnej oblasti treba posilniť personálne OBEO v teritóriách a štátoch, ktoré sú potenciálne perspektívne na umiestňovanie našej produkcie a kde náš export dnes viazne (Ukrajina, Rusko, Kazachstan, ale aj Čína, India a pod.) Zvýšiť sa musí kapitálová vybavenosť Eximbanky SR tak, aby z terajšieho 5,5 % pokrytia objemu exportu dosiahla 10 %. Na to je potrebné novelizovať zákon o Eximbanke SR s rozšírením jej pôsobnosti aj na

poisťovanie rizík

všeobecne, a nielen na poisťovanie vývozných úverov a tiež na rozšírenie financovania vývozných úverov o priame financovanie, ktoré nebude vyžadovať spoluúčasť komerčných bánk. Pri Eximbanke SR by bolo potrebné vytvoriť aj fond na podporu exportu do krajín východnej Európy. Potrebujeme marketingovú organizáciu, ktorá by združovala prostriedky podnikov a na začiatok aj prostriedky štátu, tvorené z osobitného fondu Eximbanky SR (pre východnú Európu) a z vlani nečerpaných zdrojov agentúrou SARIO. Navrhované Združenie pre rozvoj zahraničného obchodu by pracovalo na komerčnom základe a okrem vyhľadávania nových možností pre náš obchod by vstupovalo aj do realizácie záverov a dohôd uzatváraných na dvojstrannej a mnohostrannej úrovni. Z deblokácií dlhu Ruskej federácie vytvoriť garančný fond, ktorý by slúžil na podporu exportu na východné trhy, osobitne na ruský.

- V hospodárskej oblasti, ktorá tvorí základ efektívnosti zahraničného obchodu a konkurenčnej schopnosti našej produkcie, je potrebné riešiť zásadnú filozofickú otázku: chceme mať len ekonomiku na území SR alebo ekonomiku Slovenska?! Spochybniť význam zahraničného kapitálu v našej ekonomike by nebolo hodnoverné. Avšak zahraničný kapitál predovšetkým v podobe prieniku nadnárodných spoločností spolu s prispôsobovaním sa podmienkam WTO a EÚ obmedzuje a postupne

štátu zruší

možnosť vykonávať hospodársku politiku. Druhým limitujúcim faktorom je koherentnosť a homogenita ekonomiky. Musí smerovať k vyššej produktivite, tvorbe zdrojov a zamestnanosti. Na to je potrebné vypracovať dosahovú štúdiu vstupu SR do EÚ podľa odvetví ekonomiky a dlhodobú hospodársku stratégiu, v kontexte na malé, stredné a veľké podniky. Zvýši sa export, saturácia vnútorného trhu i konkurenčná schopnosť. Dlhodobá hospodárska stratégia musí byť založená na filozofii rozvoja poznatkovo orientovanej ekonomiky. V jej rámci treba vypracovať koncepciu zameranú na podporu investícií do vzdelávania a na vedu, výskum a vývoj ako rozhodujúcich faktorov zvyšovania výkonnosti a konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky. Treba spracovať koncepciu rozvoja jednotlivých odvetví a výrobných odborov vzájomne previazaných tak, aby zvyšovali využitie domácej produkčnej bázy a zároveň umožňovali vhodnú alokáciu zdrojov, čo zúžením šírky ich smerovania zníži ich celkovú potrebu. Tieto koncepcie previazať aj na koncepcie rozvoja regiónov. Postupne to umožní znížiť potrebu dovozu pre spotrebiteľský, verejný a investičný dopyt a naopak, vytvorí predpoklady na

vyšší export

z celkového aj teritoriálneho hľadiska. Potrebujeme novú koncepciu zahraničného obchodu, ktorá bude zahŕňať aj možné inštitúty na ochranu vlastného trhu v súlade s pravidlami WTO, podporné mechanizmy vrátane inštitucionálnych na podporu exportu až po spôsob, funkciu, registráciu a pôsobenie zmiešaných zahraničných komôr. V rámci dlhodobej hospodárskej politiky je naliehavé spracovať strednodobú hospodársku politiku s kĺzavými rokmi. Jej nosnou súčasťou po uskutočnenej reštrukturalizácii bánk musí byť aj reštrukturalizácia priemyslu. Vo väzbe na hospodársku stratégiu a koncepcie rozvoja odvetví, odborov a rozvoja regiónov je potrebné definovať aj podporu a úľavy pre priame zahraničné investície. Zo strednodobého hľadiska ich treba vo vybraných smeroch výrazne podporiť aj napríklad pri vhodnom napĺňaní zámerov tvorby priemyselných parkov, osobitných hospodárskych zón a pod. Pritom by sa zachovali a posilnili už doteraz platné výhody priamych zahraničných investícií vo väzbe na export. Dokonca by sa malo uvažovať s ich doplnením na zvyšovanie technickej úrovne domácich výrobných odborov - riadiaca elektronika, výkonná elektronika, hydraulika, finalizácia na báze domácich surovín, ako je drevo a pod.

Ing. Anton Bonko

SOPK