Úpravy kopírujú európske

V rámci približovania právnych noriem Slovenskej republiky k právu Európskej únie bol v minulom roku prijatý zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. „Základným cieľom zákona, ktorý sa v odborných kruhoch už udomácnil pod skráteným názvom zákon o zájazdoch,“ hovorí Ing. Jana Kozubová, generálna tajomníčka Slovenskej asociácie cestovných kancelárií, „je ochrana zákazníkov cestovných kancelárií. Právna úprava sa týka len komplexu služieb, ponúkaných za súhrnnú cenu v katalógoch a ponukových letákoch cestovných kancelárií, a tieto zákon označuje pojmom zájazdy.“

Za zájazd sa považuje vopred pripravená a zorganizovaná kombinácia najmenej dvoch služieb (doprava, ubytovanie alebo iné služby, ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú časť kombinácie služieb, napr. stravovanie, sprievodca, rôzne spoločenské, kultúrne, športové programy), ak sa predávajú za súhrnnú cenu a ak sa služba poskytuje dlhšie ako 24 hodín alebo ak zahŕňa ubytovanie cez noc. Zájazdom je aj vopred zorganizovaný pobyt zahŕňajúci len ubytovanie na viac ako 3 noci v jednom ubytovacom zariadení akejkoľvek kategórie a triedy. Zákon teda neupravuje celú problematiku služieb poskytovaných cestovnými kanceláriami a cestovnými agentúrami. Organizátorom i sprostredkovateľom predaja zájazdov stanovuje niekoľko povinností, ktoré dávajú zákazníkom väčšie záruky vrátane vrátenia finančných prostriedkov v prípade úpadku cestovnej kancelárie. Zákon v § 8 taxatívne stanovuje rozsah informácií o zájazde, ktorý musí cestovná kancelária uvádzať v katalógoch a ponukových letákoch. Okrem základných údajov o cene, rozsahu služieb, musí napr. pri ubytovaní označiť nielen typ, kategóriu a polohu ubytovacieho zariadenia, ale uviesť aj hlavné charakteristické znaky, určujúce stupeň komfortu tak, aby zákazník mal jasnú predstavu o tom, čo si kupuje. V súčinnosti so zákonom o ochrane spotrebiteľa sa tak zlepšuje informovanosť zákazníka o predávanom produkte - zájazde. Zákazník sa dostáva do výhodnejšej pozícii pri nedodržaní proklamovanej kvality pri reklamácii služieb i pri prípadných súdnych sporoch.

Cestovné kancelárie musia mať po celý čas podnikania uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku s poisťovňou alebo byť členom „garančného fondu“ alebo mať uzatvorenú zmluvu o bankovej záruke. Toto poistenie musí byť dohodnuté tak, aby zákazníkovi vzniklo právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku neposkytne zákazníkovi dopravu z miesta pobytu v zahraničí do SR, nevráti zákazníkovi zaplatenú zálohu alebo cenu zájazdu, ak sa zájazd neuskutočnil alebo ak nevráti objednávateľovi rozdiel medzi zaplatenou cenou a cenou čiastočne poskytnutého zájazdu. Zákazník vediac, že nepríde o peniaze, ktoré zaplatí v cestovnej kancelárii, môže bez obáv pristúpiť k zakúpeniu zájazdu hneď na začiatku sezóny, keď má možnosť veľkého výberu a nemusí si nákup odkladať na poslednú chvíľu. Pokiaľ zákazník bude stimulovaný k zmene doterajších nákupných zvyklostí v dôsledku poistenia záloh, budú môcť výhody poistenia výraznejšie pocítiť aj cestovné kancelárie.

Zákon ďalej upravuje právne vzťahy pri predaji zájazdov, keď v časti II. dopĺňa Občiansky zákonník o nový typ zmluvy - o zmluvu o obstaraní zájazdu (§ 741a - 741k) a zároveň zákon v § 3 ods. 1 a ods. 2 písm. d) stanovuje, že túto zmluvu môže so zákazníkom (objednávateľom) uzatvoriť len tá cestovná kancelária, ktorá zájazd organizuje. Tieto ustanovenia v porovnaní s doterajším právnym stavom prispievajú k vyváženosti a k lepšiemu sprehľadneniu práv a povinností obidvoch strán. Pri predaji zájazdov je bežné, že organizátor zájazdu nepredáva svoje zájazdy len vo vlastných predajných jednotkách - pobočkách cestovných kancelárií, ale aj prostredníctvom iných cestovných kancelárií alebo cestovných agentúr. V minulosti sa takýto predaj uskutočňoval raz v mene a na účet sprostredkujúcej cestovnej kancelárie, inokedy zase v mene a na účet organizujúcej cestovnej kancelárie alebo v mene sprostredkovateľa a na účet organizátora. Najmä pri reklamáciách alebo sporoch sa zákazník často nevedel zorientovať, s kým je vlastne v zmluvnom vzťahu a kde má uplatniť reklamáciu. „Čierny Peter“ často zostal v rukách predajcu - sprostredkovateľa, ktorý nemohol a ani nebol schopný riešiť reklamácie a v prípade úpadku organizátora bol rovnako poškodený ako klient. Nová právna úprava jednoznačne určuje zodpovednú stranu za poskytované služby a vybavovanie reklamácií.

Zmluva o obstaraní zájazdu musí mať písomnú formu a musí obsahovať náležitosti taxatívne vymenované v § 74 lb Občianskeho zákonníka. Ide najmä o podrobnú charakteristiku zájazdu vrátane ceny, určenie lehôt pre uplatnenie nároku zákazníka v prípade porušenia povinnosti cestovnej kancelárie, výšky zmluvných pokút, ktoré je povinný zákazník zaplatiť cestovnej kancelárii, ak odstúpi od zmluvy. Absencia týchto náležitostí zmluvy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

Cestovná kancelária môže jednostranným úkonom zvýšiť cenu zájazdu (§741c), len ak je v zmluve presne určený spôsob výpočtu zvýšenia ceny, pričom toto zvýšenie je možné uplatniť len v taxatívne vymenovaných prípadoch. Toto jednostranné zvýšenie však nie je možné uskutočniť v priebehu 20 dní pred začatím zájazdu. Ďalej zmluva musí obsahovať, kedy a za akých podmienok môže zákazník odstúpiť od zmluvy bez zmluvných pokút. Ide najmä o prípady neplnenia povinností cestovnej kancelárie, napr. ak by si cestovná kancelária nesplnila povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku. Doklad o tomto poistení je cestovná kancelária povinná odovzdať zákazníkovi spolu so zmluvou. Zákon určuje aj 2 prípady, kedy môže od zmluvy odstúpiť aj cestovná kancelária, a to vtedy, keď organizácia zájazdu bola v zmluve podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinnosti zákazníka (napr. nezaplatenie dohodnutej ceny). Zmluva o obstaraní zájazdu stanovuje zodpovednosť cestovnej kancelárie za zmluvné záväzky, aj keď tieto záväzky majú splniť iní dodávatelia služieb. Významným ustanovením pre cestovnú kanceláriu i zákazníka je § 741i ods. l). Tento upravuje postup pri odstraňovaní nedostatkov a pri reklamácii chybných alebo neposkytnutých služieb, pri ktorom sa vyžaduje súčinnosť zákazníka. Za škodu spôsobenú zákazníkovi odstúpením od zmluvy alebo porušením povinnosti sa môže cestovná kancelária vyviniť len vtedy, keď preukáže (dôkazné bremeno je na nej), že škodu nezavinila ona ani jej dodávatelia a že škoda bola spôsobená buď treťou osobou, samotným objednávateľom alebo udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť. Cestovnej kancelárii sa ukladajú presne vymedzené povinnosti (§ 741k) aj v tých prípadoch, keď v priebehu zájazdu zistí, že nie je schopná plniť svoje zmluvné záväzky.