Boom začiatkom deväťdesiatych rokov

Spomaľuje sa rast dovolenkovej aktivity obyvateľstva n O čom hovoria výsledky prieskumu?

Cestuje dnes obyvateľstvo Slovenska viac alebo menej? Odpoveď iste zaujíma nielen odborníkov skúmajúcich vývoj a zmeny životného štýlu obyvateľstva či podnikateľov, ktorí využívajú výsledky prieskumu vo svojej podnikateľskej praxi, ale aj obyvateľstvo samo. O vývoji cestovateľskej aktivity máme k dispozícii len niektoré vybrané údaje, ktoré poskytuje Štatistický úrad SR a ďalšie chýbajú. Do konca roku 2000 vykonával doplňujúce prieskumné práce v i cestovného ruchu Ústav turizmu, no v roku 2001 sa peniaze na prieskum, ktorý vykonával už celý rad rokov, u zadávateľa MH SR už nenašli. A tak, kým v českých médiách hneď na začiatku septembra minulého roka preletela správa o cestovateľskej aktivite českého obyvateľstva v letnej sezóne 2001, my sme na podobné údaje už ani nedočkali. Budú sklamaní hlavne podnikatelia, ktorí dostanú za svoje dane od štátu ešte menej služieb a v prípade, ak by sa chceli viac dozvedieť o vývoji dopytu na trhu, musia si to sami zaplatiť. Vláda pritom neváha deklarovať podporu malému a strednému podnikaniu a prezentovať sa s výsledkami práce Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.

Cestovný ruch je perspektívne odvetvie, ktorý nielenže má potenciál pri relatívne nízkych investičných vstupoch nielen nové pracovné miesta, ale môže v ňom nájsť uplatnenie aj mnoho mladých ľudí. Mládež v prvom rade musí sama na základe vlastných skúseností zistiť, čo to vlastne cestovanie je, čo všetko obsahuje pojem „služba cestovného ruchu“. O cestovateľskej aktivite mladých ľudí však nemáme žiadne informácie, nič nevieme o vývojových trendoch, nanajvýš si ich domýšľame. Realitu pozná len prax, ktorá u mladých ľudí zisťuje relatívne dostatočný stupeň teoretickej prípravy, ale často minimálne praktické skúsenosti o krajine, nielen o jej geografii, ale o jej histórii, národopise, gastronómii a o všetkom, okolo čoho sa cestovný ruch vlastne točí. V obchode so službami, kde sa množstvo vecí točí okolo vyčerpávajúcich informácií, chýbajú tak znalosti nielen o vlastnej krajine, o cudzích ani nehovoriac. Poznávací charakter cestovného ruchu sa takto nerozvíja, a to je aj jeden z dôvodov, prečo trpí jeho kvalita.

Ak sa pozrieme do histórie deväťdesiatych rokov, v cestovnom ruchu došlo k väčším kvantitatívnym i kvalitatívnym zmenám. Po padnutí „železnej opony“ sa cestovateľská aktivita obyvateľov Slovenska zvýšila. Na celkovom počte vycestovaní do zahraničia sa vo väčšej miere podieľali jednodňové výjazdy alebo krátkodobé cesty. Kým v roku 1994 vycestovali obyvatelia Slovenska do zahraničia 14,4 miliónkrát, v minulom roku to bolo už 18,3 mil. V priebehu času na celkovom počte vycestovaní stúpal podiel ciest súvisiacich s dovolenkovými pobytmi, najmä s pobytmi pri mori. Kým v roku 1994 podiel dovoleniek pri mori na celkovom počte dovoleniek predstavoval 42,4 %, v roku 1998 až 64,6 % a neskôr ich podiel klesol až na 51,9 %. Klesol počet liečebných pobytov až na takmer zanedbateľnú mieru, čo je spojené aj s faktom, že zdravotné poisťovne pre tento produkt neuzatvárajú zmluvy so zahraničím, čím sa zahraničné liečebné pobyty stávajú prístupné len pre solventnú klientelu - samoplatcov. Zaujímavý je nárast záujmu o dovolenkové pobyty pri vode, pričom v tomto smere vedú pobyty pri Balatone.

Zvýšená dovolenková aktivita obyvateľstva vytvorila predpoklady ďalším podnikateľom, pri cestách do zahraničia ďalším novým cestovným kanceláriám, pričom sa tak dialo vo viacerých vlnách. Napríklad v roku 1994, keď tržby z predaja zahraničných zájazdov cestovných kancelárií medziročne vzrástli o 64 %, v roku 1996 až o 71 %, v roku 1997 o 47 %. Kým v roku 1993 cestovné kancelárie z predaja zahraničných zájazdov utŕžili 788,6 mil. Sk, v roku 2000 to bolo už 6,97 mld. Sk. Na rapídnom zvýšení tržieb sa podieľal nielen rast záujmu obyvateľstva o dovolenky, cenové nárasty služieb nakupovaných v zahraničí, ale najmä relatívne veľký presun záujmu cestujúcej klientely o letecké zájazdy. Tržby z predaja služieb v rámci domáceho cestovného ruchu sú oveľa nižšie a určitým spôsobom stagnujú. Predaj týchto služieb nie je pre cestovné kancelárie, a teraz už aj pre cestovné agentúry natoľko lukratívny a vzhľadom na dosiaľ neujasnený systém dodávateľsko-odberateľských vzťahov navyše aj nestabilný. Charakter vzťahov vo sfére služieb domáceho cestovného ruchu by sme mohli porovnať k tým, ktoré vládli v tovarovej sfére medzi výrobcami a obchodom v čase pred príchodom veľkých obchodných reťazcov. Z toho dôvodu možno očakávať, že vplyvom ďalšieho rozvoja telekomunikačných služieb a ďalšieho zavádzania vyspelej technológie dôjde k zmene v systéme predaja aj na domácej pôde.

Progresívny vývoj na trhu predpokladá aj progresívny vývoj ďalších doplňujúcich podmienok, a to vrátane zdokonaľovania štatistickej evidencie ako základného predpokladu trhovej analýzy. Kým v štátoch EÚ už dávnejšie pristúpili k vedeniu satelitných účtov, ktoré dopĺňajú štatistické údaje a poskytujú ucelenejší prehľad o výdavkoch, dokonca aj v službách nadväzujúcich, ako je doprava či obchod, v ktorých turisti minú svoje peniaze na nákup darčekov, my šetríme, kde sa šetriť nedá. Našťastie vývoj situácie posunula aj nová legislatíva, ktorá odlišuje prevádzkovanie cestovných kancelárií od cestovných agentúr. V zmysle legislatívnych zmien Štatistický úrad SR v spolupráci so Slovenskou asociáciou cestovných kancelárií do štatistickej praxe už pre tento rok zahrnul časť potrebných zmien, ktorých význam by sa mal ukázať pri zhodnocovaní roku 2002. Štatistiku nepotrebujeme totiž pre klamanie samých seba, ale na zabezpečenie vyššej efektívnosti vlastnej práce. Azda sa v tomto smere pohnú aj práce na príprave satelitného účtu.

Rudolfa Vallová