O titule snívajme, keď na to budeme mať

Slovenskému hokeju chýba konkurenčné prostredie, peniaze a kvalitná základňa mladých hráčov

Aká je realita slovenského hokeja v medzinárodnom kontexte? Patríme do prvej svetovej osmičky alebo sme sa udomácnili v druhej polovici šestnásťčlennej elity našej planéty? Odpoveď z veľkej časti dajú nasledujúce majstrovstvá sveta. Možno potvrdia alebo vyvrátia horkosť, ktorú náš fanúšik, ale aj hokejisti zažili na februárovej olympiáde v Salt Lake City. Pri reprezentácii ostal doterajší kormidelník Ján Filc spolu s asistentmi Vladimírom Šťastným a Ernestom Bokrošom. Pri koncipovaní tímu na MS, ktorý sa 26. apríla rozbehne v troch švédskych mestách, si veľmi intenzívne uvedomujú, že je nevyhnutné sa v Göteborgu rehabilitovať. Lenže uvedomujeme si, kde pramení kolísavosť našich úspechov na medzinárodnej scéne?

Urazenosť či neschopnosť?

Neraz naši hokejisti podávajú v konfrontácii svetových a európskych turnajov diametrálne odlišný výkon ako v klubových službách. Viacerí tímoví lídri zlyhali, takmer nik nedokáže zobrať zodpovednosť za zápas na seba. Nepochopiteľným javom je, že mnohí hráči pôsobiaci v našej extralige a nielen v nej, v reprezentácii úplne zaniknú. „Je to z veľkej časti psychická záležitosť. Hráči sa musia vyrovnať s tým, že MS nie sú o ňom, o tom koľko je on na ľade, ale o mužstve, ktoré musí byť úspešné. Musia sa naučiť pri každom vystúpení na ľade, aj keď sa na ňom objavia iba trebárs päťkrát, predať všetko čo vedia, využiť každý krok, kontakt s pukom, so súperom na to, aby to urobili najlepšie. Len vtedy môžu byť prínosom pre mužstvo. Ak si niekto bude ustavične počítať, koľko je na ľade a nesústredí sa na samotné pôsobenie na ňom, bude ho to stresovať a nepredá to, čo vie. Mnohí tvrdia, že keď sú menej striedaní, nedovoľuje im to naplno sa prejaviť, lebo je z klubu zvyknutý hrávať aj 25 minút. Vraj ich výkonnosť je nižšia, lebo necítia dôveru od trénera. Verím tomu, ale budovanie dôvery je dlhodobý proces založený na stabilných dlhodobých výkonoch a potom ho tréner podrží v krízových momentoch. Pokiaľ jeho výkonnosť kolíše, tréner dá radšej priestor hráčovi, ktorý ho v danom momente viac presvedčil, ako tomu, ktorý sa možno v dlhodobejšom koncepte prípravy viackrát vyskytol. To potom prináša rôzne emocionálne prejavy sklamania. Ale my nemôžeme hrať tak, že každá päťka bude rovnaký počet minút na ľade, len preto, aby každý z hráčov mal pocit, že má rovnaký priestor. To sa nikde nerobí. Lenže mnohí naši hokejisti sa nedokážu vyrovnať s tým, že nehrajú prvý part ako v klube. Preto pri tvorbe mužstva musíme pozerať nielen na kvalitu hráča vyjadreného bodmi, ale aj na jeho schopnosť tovať a vyrovnať sa s pozíciou v mužstve, ktorá mu patrí a najmä aby vedel podať maximálny výkon bez ohľadu na to, koľko je na ľade,“ hodnotí situáciu Ján Filc.

Vyváženosť tímu

Nedostatočné konkurenčné prostredie v našich hokejových kluboch je jedným z hlavných zdrojov tohto neduhu. Hráči pôsobiaci doma nie sú vystavení v každom zápase ťažkej konfrontácii. Väčšinou im stačí podať priemerný až podpriemerný výkon a sú hviezdami duelov. Potom len ťažko tréner nachádza správne slová motivácie pre jeho rast. Nehovoriac o tom, že keď už oblečie reprezentačný dres je neskoro sa učiť hrať tak, ako si to vyžaduje moderný svetový hokej. Navyše sa u nás udomácnilo nehaniť konkrétnych hráčov, ale chváliť každého, kto sa dotkne puku či sa mu podarí vystreliť na bránu. A pri prvej silnejšej konfrontácii s medzinárodnou scénou sú hokejisti zaskočení a zakríknutí. A tak aj pri koncipovaní kádra na MS vychádzal J. Filc z modelu postupného testovania viacerých hokejistov. „Znova sa opierame o skupinu hráčov pôsobiacich v Európe. Pomerne široká ponuka je na útočníckych postoch, kde má náš hokej najsilnejšie zastúpenie. V obrane a na brankárskych postoch nás tlačí topánka. V priebehu prípravy sa snažíme vytvoriť vyváženú obranu, ale aj tak nám v nej chýba jeden či dvaja hráči s väčšou skúsenosťou, ktorí by boli jej lídrami. Nepríde Švehla ani Sekeráš. Možno by túto úlohu mohol prevziať Bača. V aprílovej príprave sme absolvovali niekoľko blokov a odohrali zápasy so Švédmi a s Čechmi. Teraz odchádzame na dva duely do Švajčiarska. Do Švédska odlietame 23. apríla. Vtedy sa k nám pripojí aj posledná skupina hráčov z NHL a MS by sme mali odštartovať s tímom, ktorý bude konsolidovaný. Tým nehovorím, že tam nezostane možno jedno či dve okienka pre ďalších hráčov z NHL. V príprave sme dali šancu hráčom, ktorí hrali dobre v kluboch, overili sme si formu u tých, o ktorých išli dobré chýry zo zahraničia ako v prípade Baču, Čiernika či Karabina. Priestor dostali aj hráči z našej extraligy. Ťažko nám bolo hneď na začiatku povedať, ktorí z nich sa dostanú až na MS, lebo káder sme postupne dopĺňali, menili. No v žiadnom prípade sa nevytvorí mužstvo len z hráčov z NHL. Určitú vyváženosť medzi nimi a európskymi hokejistami treba rešpektovať a naším cieľom je priviesť na MS konsolidovanejšie družstvo, ktoré bude mať už spoločný charakter z prípravy, hlavne z jej záveru. Tréningová príprava, aj keď celok tvoria vynikajúce individuality, je nevyhnutná, kolektív sa potrebuje stmeliť. Keď sme s kolegami pred tromi rokmi rozbehli nový model formovania národného tímu, vychádzali sme zo širšieho spektra hráčov, ktorých sme si overovali. Dnes máme prehľad o ich výkonnosti a schopnosti adaptovať sa v kolektíve. Preto sa už niektorí pozývajú nie na preskúšanie, ale aby sa pripravili na šampionát, no popri nich stále dávame šancu novým adeptom, ktorí si miesto musia vybojovať, presvedčiť a ukázať, ktorý post by v celku zastali a či sa nám hodí a ku komu, do celkovej koncepcie hry,“ vysvetlil zámery prípravy Ján Filc.

Urobiť krok vpred

Cieľom tímu je ísť v bojoch na MS čo najďalej. Realita hovorí, že Slovensku vo výkonnostnej hierarchii patrí 7. - 8. priečka. Lenže aj tento fakt treba potvrdiť a ako sme sa neraz presvedčili, nie je to jednoduché. O pozíciu na konci svetovej osmičky sa veľmi intenzívne bijú s nami Švajčiari, Bielorusi, Ukrajinci, Lotyši, Nemci. Vedenie tímu si predsavzalo získať v základnej skupine 2 - 3 body a postúpiť do osemfinálovej skupiny, kde by mali hrať tak, aby sme získali čo najvýhodnejšie postavenie do štvrťfinálových play-off bojov. „Prvý zápas hráme s Poľskom, potom s Ukrajinou a nakoniec s Fínskom. Je dobré odohrať jeden zápas s papierovo slabším celkom, aj keď dnes je každý súper nepríjemný, najmä ak je prvý a má dostatok síl vypnúť sa k maximálnemu výkonu, no Poliakov musíme zdolať. Ukrajina ukázala na OH, že vie byť veľmi štipľavá, ale v tejto fáze MS by sme mali byť už kompletní a treba bodovať. S Fínmi sa dá odohrať vyrovnaný zápas a z pozície papierovo slabšieho celku by sme si chceli ukradnúť bod. V nasledujúcej fáze chceme dosiahnuť tiež tri body, aby sme nehrali s najsilnejším celkom zo susednej skupiny. Aj keď je veľmi ťažko povedať, kto je najlepší, najsilnejší. Stačí si spomenúť na ZOH na Švédov či aj na nás v Petrohrade. Keď niekto vychádza z pozície slabšieho tímu, nemá čo stratiť a môže ísť ďalej, a ten, kto je hore, sa môže dostať do psychického tlaku a v tom jednom rozhodujúcom zápase zlyhá a ide domov. Vo Švédsku chceme potvrdiť, že patríme do svetovej osmičky. Každý krok, ktorý sa nám podarí urobiť smerom vpred je pozitívny a je prejavom momentálnej dispozície, kvality hráčov. Krok dozadu znamená, že niečo v danom momente nefungovalo dobre, nevyšiel nám zámer a musíme vymyslieť, ako to nabudúce urobiť lepšie,“ dodáva Ján Filc.

Je to na hráčoch

Aj tú najlepšiu teóriu o tom, ako sa dajú zdolať súperi, môžu potvrdiť alebo vyvrátiť len samotní hráči na ľade. V prvom a druhom bloku prípravy naši hokejisti nepresvedčili. Nie zaevidované štyri prehry a jedna remíza, ale výkony hráčov sú varovné. Mnohí neohúrili hokejovým umením. Ak chcú hrať na MS a najmä tam uspieť, musia radikálne zmeniť prístup k zodpovednosti, dodržiavaniu pokynov trénera, ale predovšetkým prehodnotiť postoj k svetovému hokejovému trendu. Potom možno budeme môcť aj čakať, že zaútočia aj na tak vytúžený titul majstra sveta. Kedy to bude?

„Musíme si počkať na kongres hokejového hnutia, ktorý by sa mal vážne zaoberať vývojom hokeja u nás. Jeho štruktúrou financovania, spolupráce so školstvom, štátnym sektorom a pod. Aj na MS 18-ročných sme sa presvedčili, ako výkonnostne ide náš hokej dole aj v nižších vekových kategóriách, a tak nečakajme zázraky v seniorskom veku. Snažíme sa stavať tretie poschodie, ale pritom máme pivnicu zatopenú a prvé a druhé poschodie nám celé praská. Ak budeme hovoriť len o národnom mužstve a ambíciách na titul majstra sveta bez ohľadu na to, že dnes nemáme vytvorenú kvalitnú a početnú základňu, veľa nedosiahneme. Musíme začať budovať hokej od základu smerom hore. Musíme sa veľmi snažiť, aby sme dokázali rozlíšiť veľmi malý počet dobrých hráčov. Je nevyhnutné začať sa zaoberať dôkladnejšou prípravou hráčov na každom poste. Nemáme dobrých brankárov, obrana nám zaostáva za útočníkmi, ale potom nemôžeme hrať dobrý hokej. Ak hokejista v poli nemá istotu za sebou, ako sa môže sústrediť na plnenie svojich úloh - dávať góly. Chýba nám zdravé konkurenčné prostredie, a to pre každú vekovú kategóriu. Dobrá reprezentácia sa tvorí pyramídovo, no u nás nemáme dostatok kvalitných hráčov v nižších vekových kategóriách, ktoré by intenzívne šliapali na miesta súčasných seniorov. Aby sa tak stalo, tieto vekové kategórie potrebujú častú medzinárodnú konfrontáciu, aby pochopili, ako sa vyvíja svetový hokej. Silu hráčov, ich kvalitu tvoria súťaže, v ktorých hrajú, ich podmienky a konkurenčnosť prostredia. Naša liga sa nedá porovnať s vyspelými európskymi súťažami. Švajčiari si systematickými krokmi vybudovali veľmi kvalitnú najvyššiu súťaž, v ktorej hrajú vynikajúci legionári, pri ktorých im vyrástli domáci hráči. A z našich hokejistov v nej hrá iba jeden hráč. Rusko si postupne vybudovalo ligu, ktorá má vynikajúce ekonomické podmienky, asi druhé najlepšie na svete. No zároveň sa vytvorila mimoriadne kvalitná súťaž s mimoriadne silným konkurenčným prostredím. Dnes v ruských celkoch má každý tréner skoro šesť pätiek vyrovnaných hráčov, väčšinou z celej niekdajšej sovietskej školy a i hráči majú obrovský problém sa dlhodobo presadiť. Odohral ju celú len jeden - Štrbák v Jaroslavly. Murín teraz občas začal chytať, ale koľkí hokejisti sa vrátili alebo boli poslaní preč, lebo boli v posledných útokoch a na ľad sa nedostávali. To je znak vysokej náročnosti, na ktorú musí byť hráč pripravený, odolný, musí vedieť v tom prostredí žiť. A to práve súvisí z požiadavkami, ktoré svetový hokej aj na MS na hráča kladie. Navyše si uvedomme, že ruská liga nám pripravuje nepríjemných súperov - Bielorusov, Ukrajincov, Lotyšov, ktorí na medzinárodnom fóre excelujú, čo sme videli aj v Salt Lake City. Takže, ak sa nám doma podarí vytvoriť takéto podmienky pre hokej, potom môžeme pomýšľať na mnohými vysnený titul majstrov sveta. Lenže hokej je na momentálnu ekonomickú a sociálnu situáciu na Slovensku príliš drahý šport. Nie všetky kluby dokážu získať na chod reálne potrebnú sumu. Úroveň nášho hokeja ovplyvňuje komplex problémov a ich riešenie si žiada určitý čas a aj mnohé zmeny,“ odpovedá Ján Filc.

Stela Geregayová