Výhry a prehry Powellovej misie

Európa za vyšetrenie udalostí v Džaníne, OSN zhrozená faktami

Nemecké denníky tvrdia, že misia šéfa diplomacie USA Colina Powella stroskotala, prezident Bush a izraelskí politici však zostávajú optimistami. Podľa Powellovho izraelského kolegu Š. Peresa je kompromis medzi oboma stranami dokonca dosiahnuteľný. „Dnes som si istý, že nájdeme kompromis, ak sa teror zastaví, a teror musíme zastaviť, aby sme sa mohli venovať politickým rokovaniam,“ vyhlásil Peres. Izraelský minister nejednoznačne odpovedal na návrh Poľska usporiadať vo Varšave izraelsko-palestínsku konferenciu, na ktorý už predtým kladne reagoval sám Arafat. Ten včera v Ramalláhu rokoval s jordánskym ministrom zahraničných vecí M. Muašírom o krokoch, ktoré by mala Palestínska autonómia urobiť po turné Powella. „Môžeme uzavrieť s Arafatom dohodu, ale Džihád a Hamas ju zničia,“ povedal Peres. Podľa neho Arafatova neschopnosť viedla k izraelskej ofenzíve na Západnom brehu Jordánu. „Powell dosiahol na Blízkom východe veľmi málo a veľmi veľa stratil,“ tvrdí k tomu nemecký denník Süddeutsche Zeitung, podľa ktorého OSN a Európania môžu o vyslaní medzinárodných mierových jednotiek do ťažko skúšaného regiónu už len snívať - Američania spoločne so Šaronom tento koncept jasne a jednoznačne odmietli. Libanonský premiér Ráfik Harírí, ktorý rokoval včera s G. W. Bushom, dokonca charakterizoval Powellovu 10-dňovú neúspešnú misiu na Blízkom východe ako „štartovací proces“, v ktorom by však USA mali pokračovať.

Izrael je totiž podľa Peresa pripravený vrátiť Palestínčanom ich pôdu, pretože bez morálneho základu nemôže život pre Židov ďalej pokračovať. „Nenarodili sme sa, aby sme sa stali okupantmi,“ vyhlásil izraelský minister.

Jeho slovám kontrastuje nielen pomalosť odchodu izraelskej armády (z utečeneckého tábora Džanín sa stiahla len včera), ktorá má podľa ministra obrany Ben Eliziera odísť z Nábulusu a čiastočne aj z Ramalláhu, ale aj „nová okupácia“ osadníkmi. Predstavitelia židovskej osady Tel Rumeida v centre predjordánskeho mesta Hebron včera totiž opäť zverejnili ponuku na výstavbu murovaných domov pre židovských osadníkov. „Sme šťastní, že môžeme našu prítomnosť posilniť,“ uviedol hovorca židovskej komunity Noam Arnon. Výstavbu povolilo „z bezpečnostných dôvodov“ izraelské ministerstvo obrany koncom minulého roka. Na základe dohody s Palestínskou samosprávou Izrael v roku 1997 z Hebronu vysťahoval 80 percent židovských osadníkov. Dodnes však v centre 120-tisícového palestínskeho mesta udržiava enklávu, v ktorej pod ochranou armády žije 400 osadníkov.

Džaníne - „hrôza, ktorá presahuje ľudské chápanie“. Takto charakterizoval situáciu v utečeneckom tábore po odchode izraelskej armády predstaviteľ OSN Terje Röd-Larsen. Palestínčania včera vytiahli spod trosiek domov v Džaníne piatich živých ľudí, ktorých počuli volať o pomoc. Európska komisia (EK) sa včera vyslovila za bezodkladné začatie vyšetrovania udalostí v tábore počas operácií izraelskej armády na Západnom brehu Jordánu. Hovorca EK bez komentára vyhlásil: „Áno, vyšetrovanie sa určite musí ihneď začať.“

Údajné masakry počas desaťdňových bojov v Džaníne odmietol hovorca ministerstva zahraničných vecí Gideon Meir, pripustil však, že tábor je zničený. „Džanín nie je prázdninové miesto ani zábavné centrum, je to bašta palestínskeho teroru, samovražedných atentátov,“ dodal a pripomenul, že pri bojoch v tábore padlo 23 „odvážnych“ izraelských vojakov. Správy hovoria o stovkách na strane Palestínčanov. Avšak dánsky premiér A. F. Rasmussen včera zopakoval, že izraelská vojenská ofenzíva je „pochopiteľná, pretože izraelská spoločnosť sa potrebuje brániť proti samovražedným atentátom tak ako každá spoločnosť, čo je pochopiteľné a vysvetliteľné“.

Americká skupina na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) vo svojej včerajšej správe obvinila izraelskú armádu, že núti palestínskych civilov, aby jej asistovali pri jej operáciách, čo možno podľa tejto skupiny porovnať s praktikami podobným „vojnovým zločinom“.

(TASR, sb)