Ohybné kritériá?

Nič nie je nemenné, dokonca ani pevné kritériá. Alebo to kritériá zostávajú rovnaké a mení sa len ich interpretácia? Zoberme si taký vstup do Severoatlantickej aliancie.

Spojené štáty sú zástancom tzv. veľkého rozšírenia NATO, povedal námestník amerického ministerstva zahraničných vecí Marc Grossman po rozhovoroch s českým rezortným kolegom Pavlom Teličkom. Pod „veľkým rozšírením“ USA chápu prijatie všetkých demokracií, ktoré sú ochotné vziať na seba zodpovednosť člena aliancie a ktoré splnia podmienky členstva. M. Grossman krajiny bližšie nemenoval, no objavili sa zákulisné špekulácie, že horúcimi kandidátmi na vstup sú: tri pobaltské republiky, Slovensko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko a Albánsko.

Nechajme teraz bokom Slovensko. Naša integračná história je zo známych dôvodov špecifická a aj bez nás je celá vec dosť zamotaná. Nie je totiž celkom jasné, ako extrémne chudobné Albánsko, kde centrálna vláda stále úplne neovláda všetky časti krajiny, môže byť dnes horúcim kandidátom, ak ešte v roku 1999 relatívne stabilné Rumunsko nespĺňalo kritériá na členstvo. Alebo, ak je dnes Bulharsko takmer pripravené na vstup do NATO, prečo aliancia do svojich radov už dávno neprijala Slovinsko ako jedného z reformných šampiónov.

Ale nepredbiehajme udalosti. Je tu celkom reálna možnosť, že slová o veľkolepých plánoch sú iba pozitívne signály jednotlivým krajinám, ktoré im majú naznačiť, že sa s nimi počíta. A tiež ich majú povzbudiť, aby nepoľavili v integračných snahách, keďže prídu aj ďalšie rozširovacie kolá. Ak by sa však scenár o veľkom rozšírení predsa len naplnil, vrhlo by to vážny tieň nielen na kritériá, ale hádam aj na celú filozofiu rozšírenia NATO.

Rastislav Boldocký