Decentralizácia páli

Jedna z predstáv samosprávy obcí a miest hovorí o tom, že obce, na ktoré prejdú kompetencie, si vo svojom regióne vytvoria, a to z vlastnej vôle, niekoľko akoby servisných pracovísk (spoločných obecných úradov). Tie budú pre ne pripravovať z technickej stránky rôzne rozhodnutia, ale vydávať ich budú v mene konkrétnej obce. Inštitút poverených obcí, ktorý sa má zriadiť novým zákonom, je však založený na princípe, že príjemcom kompetencií by mali byť len niektoré, teda nie všetky obce, ktoré navyše vyberie štát. Tým by však myšlienka dobrovoľnosti a samosprávneho rozhodnutia obcí vlastne zanikla. Podľa predstavy Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v prvej etape by sa tieto správne jednotky mali zriadiť na báze dobrovoľného rozhodnutia miestnych samospráv. Ak by sa napríklad do pol roka nedohodli, až vtedy by štát určil, ktoré obce by boli poverené servisom pre ostatné. Vládne strany sa už aj podľa koaličnej SMK vraj zľakli decentralizácie verejnej správy. Podľa podpredsedu SMK Józsefa Kvardu o ich obave svedčí práve zákon o poverených obciach, ktorý by mal byť onedlho vo vláde a prerokovaný na májovej schôdzi parlamentu. SMK sa nepáči, že poverené obce by mala vyberať vláda.

Podľa podpredsedu ZMOS Jozefa Mrvu návrh zákona o poverených obciach je stručný. „Chýbajú v ňom nástroje a ďalšie súvislosti, kto vlastne bude po jeho prijatí v tejto podobe vykonávať kompetencie v poverenej obci. Tento zákon o tom nehovorí. Budú to opäť štátni úradníci, ktorí prejdú z okresných úradov? Ako sa bude narábať s majetkom? Obec predsa nemôže

prijať majetok

a niekto iný bude s ním narábať? To sa nedá zlúčiť. Kto bude týchto ľudí platiť? Kto bude riadiť poverené obce? V návrhu zákona je napísané, že to bude nejaký starosta. Pýtam sa, aký to bude starosta? Nejaký iný? Akú bude mať mzdu, keď bude mať iné úlohy ako ťobyčajnýŤ starosta?“ Je to však aj otázka náhrady škôd, ktoré si dnes štát rieši svojimi postupmi, ktoré patria k štátnej správe. Toto všetko v návrhu zákona o poverených obciach chýba. „Máme obavy, že zákon navodí niekoľko problémov, ktoré môžu byť neriešiteľné. Preto sme veľmi opatrní, ale chceme tieto odpovede na tieto otázky.“ J. Mrva pripomenul, že otázka inštitútu poverených obcí sa nenachádza v žiadnej z doteraz prijatých koncepcií. „Ďalšia veľmi

vážna vec je,

ako sa vlastne naloží so štátnou správou. Keď sa rozbehla nejaká koncepcia a reforma, malo by sa aj povedať, ako sa dokončí, lebo sa robia aj kroky, ktoré vedú mimo koncepcie reformy.“ Podpredseda ZMOS v tejto súvislosti hovorí, že každý rezort si chráni svoje záujmy. „Minister životného prostredia povedal, že majú predstavu o poverených obciach, teda napríklad to, kam by chceli umiestniť kompetenciu, čo sa týka stavebného zákona. Aj minister školstva hovoril o svojej predstave a asi budú kopírovať dnešné okresy. Určitú predstavu má aj ministerstvo vnútra a možno aj ďalšie rezorty, lebo

v hre budú aj

kompetencie v oblasti poľnohospodárstva. Pritom aj ZMOS má zoznam spoločných úradov, na ktoré by mali byť napasované aj poverené obce. Takže je tu vlastne päť záujmov a päť rozličných pohľadov, ktoré treba zjednotiť.“ J. Mrva hovorí, že ak zákon bude 26. apríla vo vláde, tak bez „posvätenia ZMOS“. Na otázku, či nemá obavu zo zhoršenia vzťahov s ministerstvom vnútra, ktorú ZMOS doteraz hodnotí dobre, podpredseda združenia uviedol, že nech sa na chvíľu aj naštrbí, aj keď si to vôbec nepraje. Samospráva však nemôže zabrániť ministerstvu, aby predložilo takýto zákon, len by malo využiť konzultácie s partnerom. Ministerstvo školstva počíta s tým, že poverené obce by mali byť zriadené od prvého júla tohto roka. „Počítajú s tým, že tí pracovníci, ktorí dnes majú na okresoch na starosti školstvo, by mali prejsť do poverených obcí. To však

nie je v zákone

napísané, je to len ich predpoklad.“ Ministerstvo vnútra má podľa našich informácií pripravené tri alternatívy počtu poverených obcí na Slovensku. Najmenej by ich malo byť okolo 130 a najviac asi 180. ZMOS hovorí o 160 až 180 spoločných obecných úradoch. Prípadnú korekciu vyvolá spôsob financovania a ako sa budú dať zabezpečiť v reálnom živote.

Pretože niektorí starostovia a primátori si stále myslia, že niektoré zložitejšie kompetencie, napríklad aj školstvo alebo stavebné konania, na samosprávu po prvom júli tohto roka napokon neprejdú, spýtali sme sa štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR Ivana Budiaka, či sa to môže stať. Pretože predsedá komisii na koordináciu reformy verejnej správy, zaujímalo nás tiež, aký je dôvod na zavedie inštitútu poverených obcí pri výkone niektorých kompetencií. „Z môjho hľadiska nevidím dôvod, aby sa okolo toho v tejto etape diskutovalo tak, že kompetencie k 1. júlu neprejdú. Veď platí zákon, ktorý to jednoznačne určuje a ministerstvo vnútra tento postup spolu s ostatnými rezortmi pripravuje,“ vyhlásil I. Budiak. Ako nám povedal,

všetky úskalia,

ktoré starostovia, primátori alebo aj predsedovia vyšších územných celkov signalizujú, sa vecne riešia,

aby všetko bolo urobené na prevzatie kompetencií. „Komunikujeme so ZMOS aj v otázke poverených obcí. V príprave je zákon o nich a mal by definovať určité obce, ktoré majú vykonávať prenesené kompetencie. Ide o tie kompetencie, pri ktorých nie je možné, aby ich zabezpečovali v každej jednotlivej obci. Naplnenie takejto kompetencie vidím však až pri stavebnom konaní, teda od prvého januára 2003“ (minister školstva hovoril už o prvom júli 2002 - pozn. Hd). Pretože starostovia majú obavu aj z toho, že z poverených obcí bude vlastne samospráva riadená štátnymi úradníkmi, I. Budiak vysvetlil, že by to mali byť obce, ktoré budú zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy pre ďalšie, lebo tie by náročnú kompetenciu samotné nezvládli. „Obce dnes už vykonávajú

prenesený výkon

štátnej správy napríklad na úseku matrík. Takýchto obcí je na Slovensku okolo 800. Ale celkovo je obcí na Slovensku viac ako trojnásobok. Teda niečo obdobné by sa robilo aj v rámci stavebných konaní či iných kompetencií, ktoré nedokáže vykonávať každá obec osobitne, napríklad taká, ktorá má len 200 až 300 obyvateľov. V komunikácii s predstaviteľmi ZMOS sa chceme dopracovať k tomu, aby nevznikol odlišný inštitút, aby poverená obec mohla plniť aj to, čo chceme aby plnil spoločný obecný úrad. Na poverených obciach nebudú štátni úradníci, ale pracovníci samosprávy, teda obcí. Avšak s tým, že tento úradník obce, ktorá má napríklad 5000 obyvateľov, bude robiť určitý prenesený výkon zo štátnej správy až pre 15-tisíc občanov. Ide teda jednoznačne o samosprávny orgán.“ Štátny tajomník pripomenul, že zákon, ktorý by mal uvedenú problematiku riešiť, bude už predložený do legislatívnej rady vlády. „Našou ambíciou je, aby sme ho vláde dali do 26. apríla,“ uzavrel I. Budiak.

Vladimír Turanský