Neštátne školy bojujú o svoj chlieb

Výsledkom kvality vyučovacieho procesu sú dobré uplatnenia po nástupe do práce

„Už počas štúdia musí budúci zamestnanec získať praktické zručnosti, pripraviť sa na prácu s modernými technológiami, vybudovať si vlastné zdravé sebavedomie a vypestovať potrebu učiť sa,“ takto v strategických cieľoch hotelierstva podrobila kritike školstvo - most spájajúci praxou Ing. Zuzana Šedivá, prezidentka Zväzu hotelov a reštaurácií SR. Súkromná hotelová akadémia Slovakia v Banskej Štiavnici patrí medzi úspešné a sedemnáste miesto spomedzi stredných odborných škôl a gymnázií s najlepším uplatnením absolventov na Slovensku je dôkazom toho, že súkromné vzdelávacie iniciatívy v meste, ktoré žilo baníckou históriou, boli úderom na správnej strune. Na myšlienku založiť túto školu došli začiatkom deväťdesiatych rokov akcionári Joergesovho domu. Založeniu súkromnej školy predchádzali v tom čase naozaj komplikované procedúry. Škola vznikla 8. decembra 1993 a už od 1. septembra vítala nových žiakov v dvoch triedach denného štúdia - päťročného pre absolventov základných škôl a dvojročného kvalifikačného pomaturitného pre absolventov stredných škôl s maturitou. „Najväčší záujem je o pomaturitné štúdium, pretože ak absolventi nenašli

uplatnenie v praxi,

štúdium na našej škole je pre nich zárukou, že dostanú do rúk prekrásnu kvalifikáciu,“ hovorí Ing. Andrej Svitana, riaditeľ školy. Začiatky neboli ľahké. Bola to jedna z prvých súkromných škôl, ktorá zostala na okraji pozornosti štátu a tiež rodičia niekedy neodhadli finančné nároky, ktoré škola takéhoto typu pred nich kladie. Stalo sa, že jedna zo žiačok musela prestúpiť na štátne gymnázium a zlé jazyky v meste hneď začali tvrdiť, že škola krachuje a zatvára sa. Výhody štúdia na škole, ktorá poskytuje vzdelanie v odbore, ktorý má budúcnosť, predsa len postupne preveril čas a rodičia začali zvažovať jej výhody rovnako ako aj výšku výdavkov súvisiacich so štúdiom svojho dieťaťa. Zmenil sa prístup domácich a dobrý chýr školy pritiahol pozornosť takmer celého Slovenska. Výuka začala v prenajatých priestoroch na Strednom odbornom učilišti lesníckom. Dnes má škola celú budovu bývalého zahraničného gymnázia, ktorú dostala vďaka pochopeniu evanjelickej cirkvi a. v. v Banskej Štiavnici. Do budovy sa škola nasťahovala v školskom roku 1998/99. S tým, samozrejme, súviseli jej úpravy a zriadenie odborných učební pre technológiu prípravy pokrmov či techniku obsluhy. V nich nájdete dokonca aj konvertor. „Nech by bol hocijako drahý,“ hovorí Andrej Svitana, žiaci

sa musia naučiť

moderné technológie. Žiaci zodpovedajú dokonca aj za vedenie svojho vlastného bufetu, a tak sa už v škole učia, čo je to obchod. Na život nie sú pripravovaní len v škole, ale aj v stredisku dennej praxe. Vykonávajú ju po dohode s Okresným úradom v Banskej Štiavnici. „Tam vidíme každého jedného či je schopný, iniciatívny či dostatočne motivovaný študovať odbor,“ s úsmevom podotýka Andrej Svitana. O kvalite budúcich absolventov školy „hotelového a gastronomického manažmentu“ hovorí veľký počet významných akcií, ako sú recepcie, bankety a iné slávnostné stolovanie. Ich schopnosť hodnotil aj prezident, členovia vlády, Výbor NR SR pre školstvo, ale aj žiaci iných škôl v čase ich stužkových a pri rôznych príležitostiach i obyvatelia mesta. K práci budúcich manažérov patrí aj „catering“ a ten si majú možnosť vyskúšať pri organizovaní stolovania v priestore mimo svojej stálej prevádzky. Žiaci obsluhovali arcibiskupa pri jeho návšteve cirkevnej školy a svoje umenie potvrdili v rôznych iných akciách. Požiadavky na žiaka pri jeho prijímaní do školy sú preto zamerané viacej

na jeho zručnosť

ako na dobré známky z matematiky či fyziky. „Nechápem, prečo sú niektorí rodičia tak silne orientovaní na dobré známky svojich detí,“ uvažuje Andrej Svitana. Idú až tak ďaleko, že robia psychologický nátlak na učiteľov, čo korumpuje celý systém vzdelávania. „Na prijímanie žiakov máme vypísané kritériá, ale ja neprihliadam na známky,“ hovorí a spomína na žiačku, ktorej motivácia študovať na škole bola mimoriadne silná, ale nespĺňala minimálne požiadavky pre znalosť cudzieho jazyka. Riaditeľ jej dal šancu prísť na ďalšie kolo v auguste. Sám sa presvedčil, že nastalo zlepšenie, a to rozhodlo. Motív „chcem“ je v živote rozhodujúci, ale o úspechu rozhoduje žiak a nie jeho rodič. Toto sa zdá byť základným mottom školy, ktorej riaditeľ stavia na rozvoji vrodených dispozícií a pritom nezabúda na etiku. „Žiaci vedia, že neznášam klamstvo, som proti nekontrolovanej konzumácii alkoholu, a absolútne vylučujem krádež.“ V tom je rovnako tvrdý, ako sú voči svojim zamestnávateľom tvrdí mnohí hotelieri a manažéri z pohostinstva. „Stačí len malý náznak a zamestnanec má výpoveď,“ je názor topmanažéra jedného z najlepších hotelov na Slovensku. Rovnako to platí aj v zahraničí, kam sa má možnosť dostať každý žiak po dovŕšení 18 rokov. So

zahraničnou praxou

škola začala už v roku 1994. Andrej Svitana, odborník s bohatou praxou hoteliera, ale aj pedagogickými skúsenosťami zo Strednej hotelovej školy v Piešťanoch, s riadením školy nemal problémy. Už v prvom ročníku boli študenti na praxi v Rakúsku. Spoznávali život v Mödlingu, Salzburgu a vo Viedni. Neskôr nasledoval kantón Graubbinden vo Švajčiarsku, nemecké Bavorsko a oblasť Lake District v Anglicku. Niektoré miesta v zahraničí pre zmeny prístupu k zahraničným pracovníkom a najmä vplyv ciest našich rómskych spoluobčanov vypadli, ale stále sa otvárajú nové príležitosti, z ktorých ďalšia sa vytvára v Írsku a na Cypre. Vďaka domácej príprave majú žiaci počas štúdia šance získať osvedčenie, ak urobia barmanský kurz, kurz čašníka i someliera, ktorý škola začala

robiť ako prvá

na Slovensku. „Inšpirovali ma naši študenti, ktorí na zahraničnej praxi vo Švajčiarsku v rámci 2-týždňového školenia boli zasvätení do tajov vína,“ hovorí Andrej Svitana. V tejto oblasti nemali dostatočné znalosti len študenti zo Slovenska, ale z celej strednej a východnej Európy. „Syn mi poradil ako na to a vydali sme someliersku príručku. Výsledok je potešujúci: v prvých somelierskych súťažiach získali naši študenti všetky prvé miesta a na zahraničné praxe sme vysielali už pripravených študentov. To bol dôvod, prečo počet ponúk zahraničných praxí pre našu školu z roka na rok stúpal.“ Tento rok do zahraničia vycestuje 45 žiakov, ak sa zoberie do úvahy, že škola má v súčasnosti 62 žiakov starších ako 18 rokov, potom na prax do zahraničia ročne vycestuje viac ako 70 % a len jedna štvrtina zostáva na praxi doma. Zahraničná prax je dosť dlhá na to, aby sa študenti zlepšili v jazyku. Do Švajčiarska sa chodí na štyri mesiace, do Nemecka na tri, plánovaná na Cypre bude trvať päť a pol mesiaca. Žiaci majú na čo šetriť. Štúdium na súkromných školách je síce oveľa lacnejšie, ako je to v zahraničí, ale na pomery priemerného rodinného príjmu predsa len drahé. Banky neposkytujú študentom úvery tak ako v zahraničí, preto

tlak na rodinu

je niekedy veľmi veľký. Napriek tomu sa nájdu študenti, ktorí zaparkujú svoje auto na mieste rezervovanom pre riaditeľa školy. O tom, že auto je novšie a luxusnejšie, netreba ani hovoriť. V tomto roku platí nový zákon o financovaní škôl, a to tak štátnych, ako i neštátnych. „Malo by to našej škole pomôcť,“ hovorí Andrej Svitana a dodáva, že po siedmich neúrodných rokoch by mali prísť roky úrodné. Štát k neštátnym školám v minulosti naozaj nebol štedrý, takže vedenie súkromnej hotelovej akadémie nebolo ľahké. Pod drobnohľad sa dostali všetky nákladové položky, pričom sa dospelo k 2,5 učiteľa na jednu triedu a úsporám energií. Škola na kvalite nechce šetriť a pre výuku jazykov nevyhnutne potrebuje aj zahraničných lektorov. Musí sa o nich deliť s inými školami, pretože sama by náklady s tým spojené neutiahla. Okrem toho predmety, ako technológia prípravy pokrmov či technika obsluhy vyžadujú nielen drahé zariadenia, ale aj drahé materiálové vstupy (hlavne potraviny a nápoje) a technológie. „Ak usporadúvame someliersky kurz alebo kurz miešaných nápojov, nemôžeme používať konzumné nápoje, ale značkové, ktoré sú oveľa drahšie. Dokonca kupujeme aj učebnice cudzích jazykov, ktorých cena prevyšuje 200 Sk za kus. Ušetrili sme na mnohých odborných učebniciach, pretože sme si ich písali sami."

Rudolfa Vallová