Prevádzka motorového vozidla

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Od roku 1998 mám počítač, ktorý odpisujem. V minulom roku sa mi pokazil monitor, oprava bola podľa odborníkov ťažko realizovateľná (mám ich vyjadrenie) a bola by bývala neprimerane drahá. Preto som sa rozhodol monitor vyradiť a kúpiť si nový, s väčšou obrazovkou. Cena monitora bola 15-tisíc Sk. Okrem toho som sa pripojil na internet a zakúpil som modem za 3500 Sk. Musím zvýšiť základ na odpisovanie?

- Pri výmene súčasti hmotného majetku, ktorá sa stala nefunkčnou, je potrebné rozlišovať, či ide o opravu alebo technické zhodnotenie. Ak sa výmenou súčasti dosiahne zmena účelu použitia, kvalitatívna zmena výkonnosti alebo zmena technických parametrov, ide podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 336/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov (ZDP) o rekonštrukciu. Ak sa rozšíri vybavenosť alebo použiteľnosť hmotného majetku, ide podľa ods. 3 o modernizáciu. Do 31. 12. 2001 sa každá rekonštrukcia i modernizácia považovali za technické zhodnotenie. O jeho hodnotu bol daňovník povinný zvýšiť vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku (§ 29 ods. 3 ZDP) a odpisovať ho naďalej podľa sadzieb pre zvýšenú vstupnú cenu (§ 31 ZDP) alebo koeficientov pre zvýšenú zostatkovú cenu (§ 32 ods. 3 ZDP). Novelou č. 466/2002 Z. z. bolo ustanovenie § 33 ods. 1 ZDP doplnené v tom zmysle, že technickým zhodnotením sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie, prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 20-tisíc Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie. V konkrétnom prípade išlo o zmenu technických parametrov (väčšia obrazovka) a o rozšírenie vybavenosti (modem), avšak úhrnná suma týchto zásahov neprevýšila 20-tisíc Sk. Daňovník môže výdavky uplatniť v celej výške ako daňové výdavky zdaňovacieho obdobia roku 2001.

Aké výdavky si môžem zohľadniť v roku 1999, 2000 a 2001, keď používam motorové vozidlo, ktoré nemám zahrnuté v majetku podniku?

- Ustanovenia o uplatňovaní výdavkov na prevádzku vlastného motorového vozidla podnikateľa, o ktorom neúčtuje ako o majetku využívanom na podnikanie, prešli viacerými zmenami. Starý zákon o daniach z príjmov č. 286/1992 Zb. vo svojom pôvodnom znení (účinnosť od 1. 1. 1993) ustanovoval v § 24 ods. 2 písm. k) bod 3, že uznávaným výdavkom pri pracovných cestách sú aj výdavky na dopravu motorovým vozidlom nezahrnutým do majetku daňovníka vo výške základnej sadzby a náhrady za spotrebované pohonné látky. Takéto znenie malo účinnosť do 31. 12. 1993. Ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 326/1993 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 1994 tak, že v súvislosti s pracovnými cestami sa uznávajú výdavky na dopravu motorovým vozidlom daňovníka s výnimkou prenájmu vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky. Takéto znenie už neumožňovalo uplatňovať oba výdavky pri vozidle prenajatom. Boli rôzne názory na to, či slová „vozidlo daňovníka“ vylučujú uplatnenie výdavkov na vozidlo požičané. Zákon umožňoval uplatňovať oba výdavky v aj prípade, ak daňovník v minulosti mal vozidlo zaradené do obchodného majetku, ale po odpísaní ho preradil do majetku na osobné používanie. Ustanovenie v tomto znení platilo do 31. 12. 1998.

Spresnenie ustanovení o používaní motorového vozidla pri pracovných cestách priniesla novela č. 397/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 1999. Pri použití vozidla, ktoré je zahrnuté v majetku daňovníka, je predmetom nájomnej zmluvy pri dohodnutí práva kúpy prenajatej veci (lízing), je prenajaté, vypožičané alebo v zdaňovacom období nie je zahrnuté v majetku využívanom pri podnikaní, ale bolo v ňom zahrnuté v minulosti a daňovník uplatňoval odpisy, umožňoval zákon uplatňovať len výdavky za spotrebované pohonné látky. Len pri vozidle, ktoré v zdaňovacom období, ale ani v minulosti nebolo zahrnuté v obchodnom majetku daňovníka, umožňoval zákon okrem toho uplatňovať aj sadzbu základnej náhrady (§ 24 ods. 2 písm. k) body 2, 3, 4 účinné do 31. 12. 1999). Nový zákon o daniach z príjmov č. 366/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2000 v § 24 ods. 2 písm. j) obsahoval ustanovenie o výdavkoch na použitie motorového vozidla pri pracovnej ceste len pre prípad, že pracovnú cestu vykonal zamestnanec vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ.

Výdavky na spotrebované pohonné látky upravovalo ustanovenie § 24 ods. 2 písm. v) bez ohľadu na to, či išlo o vozidlo zaradené do majetku, prenajaté, požičané alebo vlastné. Pri vymedzených druhoch vozidiel sa zaviedla redukcia vykázanej spotreby na 85 %. Ustanovenie bolo účinné do 31. 12. 2000. Novelou č. 358/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2001 bol do § 24 ods. 2 písm. j) doplnený bod 5. Podľa neho daňovým výdavkom sú aj výdavky na pracovné cesty, ak ich vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, a to vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady. V rokoch 1999 až 2001 mohol teda podnikateľ, ktorý používal pri svojej činnosti motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, uplatňovať: v roku 1999 sadzbu základnej náhrady a výdavky na spotrebované pohonné látky, v roku 2000 len výdavky na spotrebované pohonné látky redukované na 85 %, v roku 2001 sadzbu základnej náhrady a výdavky na spotrebované pohonné látky bez redukcie.

Ing. Tatjana Pecháčová