Hospodársky denník
USD48,027 Sk
EUR41,87 Sk
CHF28,551 Sk
CZK1,344 Sk
  Utorok  2.Apríla 2002

Padol FED do pasce?

Americká centrálna banka Federálny rezervný systém (FED) vlani ráznymi rozhodnutiami uskutočňovala expanzívnu finančnú politiku, aby zabránila vzniku skutočnej hospodárskej recesie v USA. Pokles úrokov na jednej strane viedol k podpore spotreby, zmierneniu dlhového zaťaženia domácností a podnikom umožnil financovanie svojich obehových prostriedkov. Na druhej strane vytvoril dodatočné likvidné prostriedky na financovanie zvýšených kurzov akcií a rastúcich cien nehnuteľností.

Pokiaľ účastníci trhu vychádzajú z toho, že krátkodobé úroky zostanú nízke, bohatý prúd likvidných prostriedkov neplynie na peňažný trh celý. Časť z neho zakotvuje v dlhodobých vkladoch. Na burzách to vedie k rastu kurzov napriek tomu, že sa vyhliadky na rast zisku podnikov nezlepšujú. Ale podľa formálneho očakávania trhov to vyzerá tak, že tento rok by mali dosiahnuť prírastok 14 %. Každý však vie, že to je nesplniteľné. Peňažná politika FED-u však viedla k vytvoreniu finančnej bubliny a umelo vyhnala ceny akcií hore a rovnako možno aj ceny nehnuteľností.

Podľa názoru niektorých analytikov sa bude musieť FED už čoskoro vrátiť k reštriktívnej peňažnej politike. Ak Alan Greenspan, šéf americkej centrálnej banky, zvýši krátkodobé úroky a zníži objem peňazí v obehu, stane sa to, že hospodárstvo bude bežať ďalej, lebo doň natečú prostriedky z dlhodobých vkladov, avšak burzová bublina spľasne. Bilancie podnikov tým dostanú silný úder.

Zvýšenie krátkodobých kurzov bude katastrofou aj pre ťažko zadlžené domácnosti. Prinúti ich viac sporiť. Domácnosti začnú nielen menej spotrebúvať, ale ľudia budú kupovať aj menej domov. Zvýšené úroky ohrozia hypotekárne istoty a otáznou sa stane platobná schopnosť mnohých dlžníkov. To bude mať ďalekosiahle dôsledky na americkú ekonomiku.

Ak však FED nebude chcieť zničiť, čo dosiahol, a ak sa bude chcieť vyhnúť silnému poklesu akcií na burze i nehnuteľností a nebude chcieť zvyšovať ani mieru sporenia veľkého množstva dlžníkov, nebude môcť zvyšovať úroky. Dá sa však expanzívna americká peňažná politika udržať donekonečna? Môže rásť zadlženosť amerického hospodárstva naveky? Nie! Ak sa napokon jeden deň stane nevyhnutnosťou, aby FED predsa len zvýšil úroky, tak to bude súčasne deň, v ktorom sa začne (americká) finančná a hospodárska kríza.

Za posledných 14 mesiacov prikročil Výbor pre operácie na voľnom trhu amerického FED-u k celkovo dvanástim rozhodnutiach znížiť hlavnú úrokovú mieru. Kľúčové úrokové sadzby tak klesli zo 4,75 % až na 2,25 % a v súčasnosti sa tak nachádzajú na najnižšej úrovni za posledných 40 rokov.

(TASR)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.