R. Václavík o pozadí korupcie

Najmenej 30 % zo 407 podnikateľov dalo stotisícový úplatok

Jozef Majský patrí k tej skupine podnikateľských kruhov u nás, ktorá otvorene niekokoľkokrát deklarovala, že starosti so zabezpečením plynulého fungovania jeho firiem im neumožňujú zdržiavať sa chodením po úradoch, napríklad pre zápis do katastra či výpis z obchodného registra. Dokážu si veci v tomto štáte zariadiť tak, aby všetky potrebné formálne náležitosti mali operatívne vybavené a ľudia v ich fabrikách neprišli o prácu. Zamestnancov nezaujíma, ako sa to vybaví. Z ich hľadiska je podstatné, že výroba plynule pokračuje, firma nie je v „stave ohrozenia“ pre úrady. Je všeobecne známe, že medzi výškou „všimného“ a rýchlosťou vybavenia podobných žiadostí je priama úmera. Generálna prokuratúra dostala z Centrálnej antikorupčnej jednotky podnet na prešetrenie výrokov Romana Václavíka. Minister hospodárstva v tieňovej vláde Smeru povedal, že na Slovensku si podnikateľ nemôže bez úplatku „rýchlo vybaviť“ licenciu na export. „V rámci mojej firmy sme to nútení robiť, v Smere som preto, že to v budúcnosti robiť nechcem.“ Vedúci antikorupčnej jednotky, ktorá pôsobí na Úrade vlády SR, Mário Virčík požiadal Generálnu prokuratúru SR, aby posúdila, či tým neprišlo k porušeniu zákona. V rozhovore pre Hd R. Václavík vysvetlil, že jeho cieľom bolo iba v obecnej rovine poukázať na korupčnosť nášho podnikateľského prostredia. Nie je to len čisto právny fenomén, ale

„červík“, ktorý

nahlodáva podnikovú sféru do takej miery, že ovplyvňuje ekonomiku celej krajiny. A riešiť to môžeme až potom, keď problém otvorene priznáme a začneme o ňom hovoriť. Napríklad v súvislosti s vývojom exportu a nepriaznivého vývoja celej zahraničnoobchodnej bilancie. Deficit za rok 2001 (103 mld. Sk) dosiahol rekord v doterajšej histórii SR, a napriek tomu si štátny úradník dokáže vynucovať úplatok, aby podnikateľ mohol vyvážať, a tým vyrovnávať schodok obchodnej bilancie a zároveň zamestnávať ľudí, povedal R. Václavík. Priznal, že skutočne používal výrazy ako „my podnikatelia sme nútení dávať úplatky, aby vôbec v nejakých lehotách (keď už nie v tých, ktoré vyplývajú zo zákona) veci prichádzali na úrady. „V žiadnom prípade som sa nepriznal ku korupcii ani k spáchaniu žiadneho trestného činu a už určite nie k dávaniu či bratiu úplatkov. Ak by som mal dôkaz vyslovene podľa trestného poriadku, som povinný to nahlásiť. Vychádzam však z poznatkov desiatok podnikateľov, ktorí za mnou chodia

a sťažujú sa,

kde všade musia niečo položiť na stôl.“ Aj preto je na Slovensku stále ťažké podnikať, slovenská ekonomika trpí na veľmi nízky prílev priamych zahraničných investícií. Podľa viacerých hodnotení sme skorumpovaná krajina. Dokazujú to aj seriózne štúdie Svetovej banky vypracované na objednávku terajšej vlády. Z odpovedí 407 slovenských podnikateľov oslovených v ankete vyplynulo, že 30 až 40 % podnikateľských subjektov, ktoré dostali licenciu, museli dať úplatok stotisíc a viac korún. „Deformuje to pravidlá voľného trhu, takto sa podnikať nedá! Preto som ako predstaviteľ politickej strany musel upozorniť na tento spôsob deformovania podnikateľského prostredia u nás,“ zdôraznil R. Václavík.

M. Virčík nevylučuje, že výroky R. Václavíka prispejú k urýchleniu reformy licenčnej politiky. Ide o nový model vydávania licencií, ktoré sú v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy. Ako sme si potvrdili na internetovskej stránke Úradu vlády SR, Ivan Mikloš vlani v decembri skutočne predložil vláde na pripomienkové konanie Zdokonalený model udeľovania licencií poskytovaných v pôsobnosti MH SR. Vyšiel z dielne vládnej antikorupčnej jednotky, avšak narážal

dlho na odpor

ministerských úradníkov. Napriek tomu, že celé snaženie je v súlade s právnymi predpismi EÚ o dovoze, o spoločnej obchodnej politike s cieľom zabezpečiť výkon práv únie podľa medzinárodných obchodných pravidiel stanovených v rámci WTO. „V týchto dňoch sme sa konečne dohodli s ministrom Ľubomírom Harachom na implementácii nových opatrení v podmienkach ministerstva hospodárstva,“ informoval hlavný koordinátor vládneho antikorupčného programu Michal Ivantyšyn. Model ráta so zrušením tzv. automatických licencií, ktoré tvoria až tri štvrtiny všetkých vydávaných povolení na export tovaru a často sa vybavujú veľmi pomaly. Legislatívnou radou už prešla a do vlády sa pripravuje novela zákona o niektorých opatreniach v zahraničnom obchode, ktorá uvažuje aj o predaji určitých licencií na dražbách. Vychádza z toho, že doteraz je neúmerne široký rozsah komodít, na ktoré sa vzťahuje povolenie na licenciu. Štát tu musí zohrať dominantnú úlohu, ale za účasti zamestnávateľských zväzov, a to podľa druhu exportnej komodity. R. Václavík považuje

získavanie licencie

na dražbe za transparentný spôsob aj preto, lebo každý záujemca o vývoz si musí licenciu vydražiť. V dražbe budú všetky žiadosti zoradené podľa výšky ponúkaného poplatku za licenciu na mernú jednotku. Licencie budú udelené žiadateľom začnúc prvým v poradí. Pri vyhlásení výsledkov je poskytovateľ povinný postupovať tzv. obálkovým spôsobom, ktorý vylučuje akýkoľvek prvok korupcie, pričom je povinný umožniť účasť na vyhlásení výsledkov uchádzačom a ostatnej verejnosti. Poradie žiadateľov sa zverejňuje aj s ponúknutou cenou za licenciu a požadovaným množstvom, s čím musia žiadatelia súhlasiť pri podaní žiadosti. Celý proces sa deje bez „asistencie“ štátneho úradníka alebo bez subjektívneho rozhodovacieho procesu. Podnikateľ splní taxatívne presne stanovené a zákonom zadefinované podmienky a v tom prípade štát (štátny úradník) je už len povinný vydať licenciu. R. Václavík (rovnako aj Hd) považuje za úplne scestné, ak člen protikorupčnej jednotky

začne konať

len na základe mediálnej informácie a je vyburcovaný k činnosti v prípade výrokov politika, ale nenaháňa skutočných zlodejov a podvodníkov. Svedčí to z jeho pohľadu o nekompetentnosti ľudí, ktorí sú (v zmysle programového vyhlásenia vlády Mikuláša Dzurindu) pod vedením vicepremiéra Ivana Mikloša zodpovední za boj proti korupcii. Doteraz nikoho nechytili, neusvedčili na základe serióznych dôkazových materiálov. Proti týmto slovám sa M. Virčík bráni tým, že antikorupčná jednotka (Centrálna koordinačná jednotka boja proti korupcii, ktorá vznikla na Úrade vlády SR ešte v roku 2000) nerieši konkrétne trestnoprávne prípady. Je tu hlavne na systémové riešenia problémových oblastí. Nezastupuje orgány činné v trestnom konaní. Rieši napríklad efektívnejší spôsob práce v katastroch, aby sa tam vylúčili možnosti podplácania. Na jednotku sa obracajú s podnetmi aj mnohí občania, ktorí sa cítia ukrivdení rôznymi rozhodnutiami úradov.

„Nemáme právomoc vstupovať do týchto rozhodnutí,“ tvrdí M. Virčík. Opodstatnené podnety jednotka preto postupuje Generálnej prokuratúre SR.

Tibor Bucha