Mať dva fungujúce podniky

Kedy už konečne začne štát platiť za objednané výkony?

Už tri mesiace fungujú Železnice SR a Železničná spoločnosť ako dva samostatné podniky. Pri prevádzkovaní dopravnej cesty a pri zabezpečovaní prepravy osôb a tovaru musia riešiť problémy, ktoré dosiaľ nepoznali. V mnohom dokážu byť sebestační, ale v mnohom sa bez spolupráce, podpory či pochopenia „svojho“ ministerstva nezaobídu. Práve na túto tému sme zamerali aj rozhovor s generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ing. Dušanom Pajdlhauserom.

Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pri prevádzkovaní železnice na rok 2002 medzi štátom a Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničnou spoločnosťou (ŽS), zatiaľ stále nie sú podpísané.

- Na základe Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR sme vytvorili dve zmluvy. Preto sme do príslušných zákonov zapracovali, že zmluva o výkonoch vo verejnom záujme patrí aj ŽSR, ktoré prevádzkujú železnicu za regulovanú cenu. Toto sme doteraz nikde nemali. Veď práve pri prevádzkovaní železnice za regulovanú cenu vznikala železniciam v predchádzajúcich rokoch strata okolo 2 mld. Sk ročne, ktorú železnice nemohli vykazovať a museli ju kryť z vlastnej činnosti. Na rok 2002 máme teda pripravené dve zmluvy. Jednu pre ŽSR za prevádzkovanie dopravnej cesty, druhú pre Železničnú spoločnosť za prevádzkovanie dopravy na dopravnej ceste. V oboch prípadoch kvôli regulovanej cene za osobnú dopravu

vzniká strata,

ktorú chceme, aby podľa zmlúv štát uhradil. Teda dôvodom doterajšieho nepodpísania zmlúv nie je rozdielny prístup kompetentných strán, ale je to kvôli precíznejšiemu vypracovaniu zmlúv, aby sme pri ďalšom medzirezortnom pripomienkovaní či už s ministerstvom financií alebo v ďalších poradných orgánoch vlády, ako je Porada ekonomických ministrov či Rada hospodárskej a sociálnej dohody, nemuseli predkladať nové zdôvodnenia. Ak sa podarí tento materiál dostať na zasadnutie vlády a schváliť ho, môžeme povedať, že po prvý raz v histórii existencie zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme budú odstránené nezrovnalosti pri prevádzkovaní dopravnej cesty a pri osobnej preprave, ktoré od roku 1994 kvôli regulovanej cene spôsobovali železniciam straty.

Nakoľko sa bude rozchádzať skutočnosť s tým, čo požadujú od štátu obe spoločnosti?

- Do zmlúv sme dali čísla, ktoré sú sekciou železničnej dopravy MDPT a oboma železničnými podnikmi odsúhlasené, čiže by sa nemali rozchádzať. My pracujeme jednoznačne na tom, aby stratu, ktorá vzniká kvôli regulovanej cene, štát uhradil. Nehráme žiadnu

falošnú hru,

zo štátneho rozpočtu je zatiaľ pre železnice vyčlenené 1,8 mld. Sk, ktoré sú rozdelené vo výške 1 mld. Sk pre Železničnú spoločnosť a 800 mil. Sk pre ŽSR. V zmluvách sa ešte požaduje pre ŽSR 1,5 mld. Sk a pre Železničnú spoločnosť 4,3 mld. Sk.

Po prvý raz sa pri rokovaniach objavuje otázka konsolidačnej funkcie ŽSR voči Železničnej spoločnosti vo výške 2,17 mld. Sk. Konsolidačná funkcia je riešenie dlhovej služby, dodatočné vyriešenie nevyrovnaného majetku, ktorý po vyrovnaní bude vložený do ŽS. Ide vlastne o dôsledok, ktorý vyplýva z Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR, ktorý vláda schválila. Prečo sú teraz problémy s jeho úhradou?

- ŽSR majú podľa Projektu transformácie a reštrukturalizácie voči Železničnej spoločnosti konsolidačnú funkciu, hlavne v majetkovom vyrovnaní objektov, ktoré nemohli byť vložené do spoločnosti, ale stane sa tak až po ich vyrovnaní. Za hriechy minulosti zostáva konsolidačná funkcia i v oblasti finančnej, pretože vtedy ešte unitárne ŽSR nemali v rokoch 1994 až 2000 uhrádzané výkony vo verejnom záujme v plnom rozsahu a štát im neuznával ani straty za poskytovanie dopravnej cesty. Z toho vznikla terajšia vysoká zadlženosť železníc, aj keď treba povedať, že na nej

má svoj vplyv

aj nehospodárnosť vedenia železníc v tomto období. Táto finančná zadlženosť, na ktorej sa počas predchádzajúcich rokov podieľal aj štát, ostáva na štátnom podniku ŽSR. Objem finančnej zadlženosti ŽSR je taký vysoký, že je jasné, že v budúcnosti bude potrebné, aby sa so situáciou popasoval aj štát a pomohol ŽSR nájsť cestu oddlženia.

Podľa Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR pôsobia od 1. januára 2002 na Slovensku dva železničné podniky. Zmyslom bolo ozdravenie hlavne pre ŽS, aby sa železnice na Slovensku konečne dostali z oblasti „červených“ čísel. Podarí sa to alebo tu budeme mať namiesto jedného zadlženého podniku zadlžené dva podniky?

- Podľa podnikateľských plánov oboch spoločnosti by Železničná spoločnosť mala rok 2002 skončiť so ziskom 70 mil. Sk a ŽSR so stratou 1 mld. Sk. Toto sú projektované parametre. Samozrejme, že tieto výstupy sú podmienené vstupmi. A jeden z vstupov sú aj výkony vo verejnom záujme, aby obe spoločnosti

dostali zaplatené

za prácu, ktorú pre štát odvedú. Ak budú dodržané vstupné parametre, verím, že sa dodržia aj výstupy. Transformáciu a rozdelenie sme robili preto, aby sme zlepšili činnosť a ozdravili podniky a nie preto, aby sme vytvorili dva „choré“ podniky.

Na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií ste riaditeľom sekcie železničnej dopravy, zároveň ste i predsedom Dozornej rady ŽS. Vieme, že medzi ministerstvom a vedeniami oboch železničných spoločností existujú aj problémy či rozdielne názory. Ktorú stranu obhajujete v sporných otázkach?

- Áno, som v Dozornej rade Železničnej spoločnosti a štátny tajomník MDPT Ing. Michal Balog, CSc., je predsedom Správnej rady ŽSR. Kvôli prehľadu o činnosti oboch podnikov sú v dozorných a správnych orgánoch zamestnanci ministerstva, ktoré je zakladateľom ŽSR a v zastúpení štátu jediným akcionárom Železničnej spoločnosti. Mne, ako generálnemu riaditeľovi sekcie železničnej dopravy MDPT, záleží na tom, aby sme mali dva normálne fungujúce podniky. Dôkazom toho, že mi záleží na oboch je to, že zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sme pripravili pre jednu aj druhú spoločnosť. Necítim bližší vzťah k jednému na úkor druhého podniku.