Pálenice sú zrelé na likvidáciu

Vedome ponúkajú alkohol aj s nebezpečnými látkami

Spoločnosť Tepron pôsobiaca v Liptovskom Mikuláši vznikla v roku 1993 a v roku 2000 sa zlúčila so spoločnosťou AirCon s predpokladom vzniku ekonomicky, manažérsky a výrobne vyváženej organizačnej jednotky schopnej obstáť v konkurencii porovnateľných firiem. Hlavným predmetom činnosti sú výrobky z oblasti strojárskej výroby: kovoobrábanie, zámočníctvo, konštrukcia a výroba dielcov pre zdravotechniku, plazmové rezanie elektricky vodivých materiálov. Od roku 2001 sú držiteľom certifikátu kvality v zmysle medzinárodnej normy STN EN ISO 9001:2000. Pre liehovary a pestovateľské pálenice vyrába antikorové kontrolné objemové

liehové meradlá

ako jediný výrobca na Slovensku. Výroba tejto komodity má však strastiplnú históriu, siahajúcu do roku 1995, keď spoločnosť získala registračné osvedčenie na opravu objemových liehových meradiel s komorovým bubnom, známych pod názvom ZEHR. Ani v súčasnosti, teda po siedmich rokoch, výroba nových meradiel nie je istá. Združenie páleníc na pestovateľské pálenie ovocia na Slovensku chce totiž v spolupráci so Združením liehovarov a Ministerstvom pôdohospodárstva SR riešiť zrušenie rozhodnutia predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR o obmedzení platnosti dosiaľ používaných liehových meradiel typu ZEHR do 31. 12. 2002. Združenie výrobcov liehu si dokonca vyžiadalo stanovisko Protimonopolného úradu SR a listom 160 prevádzkovateľov páleníc na Slovensku nabáda k nekupovaniu meradiel spoločnosti Tepron. Platnosť používania starého typu meradla bola od roku 1998 predĺžená už trikrát. Pri

prvom rozhodnutí

riaditeľ Štátneho zdravotného ústavu SR MUDr. I. Rovný, MPH dokonca oslovil spoločnosť Tepron, či je schopná v časovom horizonte dvoch rokov vyrobiť meradlá zo zdravotne neškodnej nehrdzavejúcej ocele v počte 160 kusov. Následne na to teda Služby legálnej metrológie SR príkazom riaditeľa č. 7/97 určili koniec termínu platnosti overovacích listov dňom 30. 6. 1999. A spoločnosť Tepron prijala opatrenia v zmysle potrebných investícií do výrobného programu vo výške 1,5 mil. Sk, aby bola schopná túto požiadavku splniť. O rok neskôr, teda v roku 1998, hlavný hygienik SR MUDr. I. Rovný, MPH, oznámil Združeniu výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, že v zmysle platnej smernice MZ SR č. 17/1976 nie je možné vydávať výnimky a „keďže príslušné výrobné organizácie SR sú schopné zabezpečiť výrobu týchto zariadení najneskôr do 30. 6. 1999, nevidím žiadny iný dôvod na to, aby všetky hygienické požiadavky vyplývajúce zo smernice vo vzťahu k používaniu objemových liehových meradiel nemohli byť zabezpečené v súlade s termínmi, v ktorých bude môcť byť ich výroba zabezpečená“.

Ako celá kauza vznikla? „Pri opravách meradiel typu ZEHR sme zistili, že tie dielce, ktoré permanentne prichádzajú do styku s liehom, sú doslova ťrozožraté a deravéŤ. Lieh na zliatinu ťbritániumŤ má teda erozívne účinky a ťažké kovy sa do liehu vyplavujú. Začiatkom roku 1997 sme sa teda obrátili na Státní zdravotný ústav v Prahe a Štátny zdravotný ústav v Bratislave s požiadavkou preverenia možnosti používania zliatiny británium v potravinárskom a liehovarníckom priemysle. Odpovede prišli obratom s rovnakým obsahom. Podľa smernice č. 17/1976 Vestníka MZ SSR o hygienických požiadavkách na stacionárne stroje príloha 10, bod 5, uvedená zliatina prekračuje prípustný obsah antimónu. Zliatina británium teda nevyhovuje.“ Rovnakú odpoveď dostal Tepron aj od Státního zdravotního ústavu v Prahe, ktorý tiež konštatuje, že zliatina británium vzhľadom na vysoký obsah antimónu a bizmutu nevyhovuje zdravotným požiadavkám podľa smernice MZ ČR č. 40/1976 Sb a naopak, požiadavky podľa STN 17 241 na výrobu objemových liehových meradiel spĺňa korózii vzdorná chrómnikolová oceľ typu 18/10. Výskumný ústav zváračský v Bratislave na základe analýzy zliatiny británium vydal protokol, ktorý uvádza, že množstvo antiónu oproti prípustnému obsahu 0,01 % dosahuje 7,32 %, teda

prekračuje normu

732-krát! Kovohutě Príbram určili podobne rozsah antimónu v zliatine v rozpätí 6 - 9 %. Protimonopolný úrad SR vydal Združeniu výrobcov liehu a liehovín na Slovensku ešte v roku 1999 na základe ich žiadosti, či dochádza k porušeniu zákona č.188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení zákona č.240/1998 Z. z. stanovisko listom č. 910/PÚSR/1999, v ktorom uvádza, že po šetrení „nezistil porušenie zákona či už orgánmi štátnej správy alebo spoločnosťou Tepron Liptovský Mikuláš. Spoločnosť Tepron je jediná známa spoločnosť, ktorá vlastní certifikát na výrobu antikorových meradiel na Slovensku. Po preskúmaní zamýšľanej výmeny liehových meradiel sa nám uvedený postup nejaví ako tendenčný, ale považujeme ho za odborný problém“. Nie všetci výrobcovia liehu sa ohradili proti výmene kontrolných objemových liehových meradiel. Štyridsať z nich si meradlá KOLM 20L a OLM 4 Ti kúpilo, rešpektujúc rozhodnutie predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR RNDr. Dušana Podhorského, DrCS, s časom platnosti používania

starých meradiel

do 31. 12. 2002. Cenová relácia antikorových oproti „ZEHROM“ je vyššia, pohybuje sa v cene 140- či 137-tisíc Sk, ale náročnosť spracovania antikorového materiálu, cena materiálových vstupov aj ich kvalita je neporovnateľná. „Pripravujeme sa na vstup do EÚ, vieme, aké prísne kritériá platia vo výrobe potravín. EÚ rešpektuje pre potravinárske stroje len antikorovú oceľ 17 241. Smernica MZ SR na Slovensku platí už 26 rokov. Prečo sa nedodržiava práve v tomto prípade?“ Pýta sa generálny riaditeľ spoločnosti Tepron. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že meradlá ZEHR nevyhovujú požiadavkám Výnosu MP SR a MZ SR č. 557/1998-100 Piatej hlavy, druhej časti Potravinového kódexu SR. Komu záleží na tom, aby sme konzumovali alkoholické nápoje obsahujúce nežiaduce prvky? Predstavenstvo združenia však tvrdí, „že výmena meradiel za takúto cenu je

likvidáciou páleníc

a žiada, aby platnosť škodlivých meradiel typu ZEHR bola neobmedzená“. Spoločnosť Tepron v roku 2001 realizovala odbyt v objeme 38 mil. Sk, pričom viac ako 50 % z toho predstavoval export. „Výroba antikorových objemových meradiel pritom predstavuje len 7 %, nie je nosným produktom. Ide nám predovšetkým o plnenie litery zákona, ktorú my výrobcovia rešpektovať musíme.“ Obrátili sme sa teda na Ing. Jozefa Orlovského, riaditeľa odboru metrológie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR s otázkou, či dôjde v poradí k štvrtému predĺženiu lehoty výmeny meradiel.

Zora Petrášová