Hra o čas, no lesy miznú

Lesoochranári rezervácií a lesohospodári Ochranári rozhodli informovať aj širšiu verejnosť, ich obavy pramenia z neprimeranej ťažby dreva aj v tých lokalitách, ktoré sú chránené zákonom. Slovensko označili za jedinečný štát na svete z hľadiska rozlohy chránených území. Viac ako 20 % územia Slovenska je nejakým spôsobom chránené, z toho asi 40 % územia lesov je riešených podobne, ale opatrenia nie sú dostatočne účinné. Drevo sa ťaží v rezerváciách, národných parkoch, niekde až drastickým holorubným spôsobom. Vyhlásenie Veľkej Fatry a Slovenského krasu za národný park neprinieslo týmto územiam žiadny osoh. Mal by tam platiť vyšší štatút, podľa zákona o ochrane prírody nadradená ochrana, čo v praxi neexistuje - a to je kameňom úrazu. Na európskej úrovni sa síce prezentujeme množstvom chráneného územia, v reálnom živote je však situácia podľa ich tvrdenia úplne iná, čoho príkladom sú Poloniny. Napriek tomu, že okolo vodného zdroja Starina, zásobujúceho pol milióna ľudí

pitnou vodou,

je pásmo hygienickej ochrany, nové lesné hospodárske plány rátajú v tomto pásme dokonca s holorubmi. V roku 2000 Krajský úrad v Prešove schválil nový lesný hospodársky plán znejúci na 100-tisíc kubických metrov obnovných ťažieb, z nich 20-tisíc znamená práve holoruby. Situáciu skomplikoval začiatok účinnosti zákona o ochrane prírody, ktorému pravdepodobne chýba zo strany ministerstva životného prostredia predošlé konzultovanie so zložkami ministerstva pôdohospodárstva, pretože najmä odvtedy dochádza k treniciam. Každý rezort totiž má svoje predstavy o rezervácii a vízie spomínaných dvoch subjektov sa líšia. Jadro sporu spočíva práve v chápaní ich účelu. Na Slovensku však nevyhnutne musia existovať rezervácie, kde sa nechá priestor na

evolučné procesy

v prírode. Ich účelom je, aby staré lesy v nich sťahovali okolitý oxid uhličitý, čo mladé ešte nedokážu a stabilizovať krajinu, nie na to, aby sa tam riadne hospodárilo. Zásadne nesúhlasia s tvrdením, že les bez spolupráce lesníka nie je schopný funkcie a tvrdia opak: vie fungovať na dostatočnom priestore sám osebe, čo už robí 350 miliónov rokov napriek imisiám i škodcom. Nie sú však zástancami ani rozširovania alebo vytvárania nových chránených území, aj jestvujúce treba redukovať. Prospešná by bola zmena hraníc národných rezervácií, napríklad TANAP-u, kde by prehodnotením a nájdením kompromisu možno zmizol aj tento spor. Ďalším veľkým krokom vpred by bolo preklasifikovanie území, kde sa robí ťažba, pretože o nevhodnosti klasifikácie hovoria aj niektorí pracovníci Štátnych lesov TANAP. Lesoochranárske zoskupenie VLK-Tatry sa prednedávnom obrátilo na Krajský úrad v Prešove

so žiadosťou

o okamžité zastavenie lesnej hospodárskej činnosti a prehodnotenie lesných hospodárskych plánov vo všetkých prírodných rezerváciách a v národných prírodných rezerváciách LHC Vysoké Tatry, kde uvádza rad dôvodov, prečo tak urobiť. Ustavičná ťažba (často môže uniknúť kontrole) totiž okrem iných negatívnych javov likviduje aj porasty, ktoré už nasledujúca generácia neuvidí, napríklad niekoľko storočné jedle, ktoré v Tatrách vyhadzovali výbušninou, lebo ich nedokázali zrezať. Zastavenie ťažby by totiž urýchlilo rokovanie, ale pri opačnom postupe, čiže najprv rokovať a potom zastaviť, je iba hrou o čas, pričom miznú ďalšie lesné plochy. Lesníci sa bránili napríklad tým, že na tomto území pôsobí a rozvíja svoje aktivity okrem nich viac než 30 iných subjektov, na ktoré sa zabudlo, avšak akákoľvek činnosť sa pripisuje iba štátnym lesom. Nové holoruby na území TANAP-u vznikli

v oravskej časti,

ktorá však do roku 1987 nebola súčasťou národného parku, ale iba ochranným pásmom a spôsob obnovy tam začali vtedy povoleným holorubným systémom na jednu výšku stromu, tam sa musí spôsob obnovy dokončiť. Inde spôsob holorubu nepoužili. Vari najzávažnejšou príčinou tohto prípadu môže byť štúdia Lesoprojektu prezentovaná zo strany lesoochranárov, pretože zasahuje do finančnej oblasti. Podľa nej sú zásoby lesov v SR o 20 až 30 % vyššie, ako ich uvádza každoročná oficiálna Zelená správa ministerstva pôdohospodárstva. To znamená, že podľa ochranárov sa môžu vytvárať tzv. bočné príjmy a o tie ide. Iskrenie dvoch spomínaných subjektov pred novinármi malo za dôsledok rekapituláciu už známych i uzretie svetlo sveta ešte neznámych informácií (lesníci tvrdili, že o tom nevedeli). Cieľom zrejme bolo vyburcovať verejnosť i sporné strany, aby zainteresovaní dokázali dostať pod opraty zákona narábanie s drevom ako so strategickou surovinou na Slovensku vo všeobecný prospech nás všetkých. Verme, že k tomu dospejú.

Ladislav Kulik