Príjmeme euro v roku 2007?

Najväčšie problémy robia Slovensku fiškálne kritériá

Aj keď krajiny v strede Európy ešte nie sú členmi Európskej únie, je načase venovať sa prípadným otázkam a problémom, ktoré budú súvisieť s týmto procesom. Jedným z tých nie nepodstatných je určite vstup do Európskej menovej únie (EMÚ) a s tým spojené prijatie spoločnej euromeny.

Krajiny v strede Európy, zdá sa, nie sú bytostne späté so svojimi menami ako napríklad obyvatelia Veľkej Británie, a už dnes politici aj ekonómi presadzujú čo najskoršiu výmenu korún zlotých a forintov za spoločné euro. Magickým dátumom plánovaného rozšírenia Európy je rok 2004.

Čo najskôr

Ak sa tak stane, väčšina novoprijatých členov plánuje prijať euro „čo najskôr“. Podľa posledných vyhlásení aj slovenských politikov to znamená rok 2007.

Minulú stredu minister financií František Hajnovič pre agentúru REUTERS povedal, že Slovensko bude schopné splniť maastrichtské konvergentné kritériá a prijať euro do troch rokov po vstupe do EÚ. Slová ministra sú totožné so skoršími vyhláseniami centrálnej banky. Hajnovič si myslí, že výhody z prijatia eura prevýšia prípadne nevýhody. Podľa neho iba zodpovedný postup pri vstupe do EÚ a neskôr do EMÚ prinesie pre krajinu viac investícií, ktoré sú rozhodujúce pre zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Zo všetkých konvergentných podmienok SR spĺňa zatiaľ dlhodobo len jednu, a tou je celkový hrubý dlh krajiny (nesmie byť vyšší ako 60 % HDP). V najbližších rokoch bude musieť dôjsť k zníženiu tak inflácie, ako aj úrokových sadzieb. Aj keď inflácia dosahuje historické minimá, tento stav dlho nevydrží. Súčasná vláda sa rozhodla, že v predvolebnom roku nebude deregulovať ceny, čo spôsobilo, že inflácia v marci dosiahla úroveň 3,76 %. Preto pre novú vládu takmer nevyhnutnosťou bude ďalšia úprava regulovaných cien. Ak by k nej nedošlo alebo by sa oneskorila, znamenalo by to tiež oddialenie nášho vstupu do EMÚ a prijatie eura.

Deficit rastie

Najväčším problémom sa však zdá byť deficit verejných financií, ktorý by podľa maastrichtských kritérií mal byť nižší ako 3 % HDP. Slovenská republika v tomto roku mala pôvodne dosiahnuť schodok štátneho rozpočtu vo výške 3,5 % HDP. Podľa Medzinárodného menového fondu deficitné hospodárenie vlády môže prekročiť až 5 % HDP! Začiatkom apríla aj nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vo svojom článku upozornil na tento fakt. Vo štvrtok sa na svojom stretnutí bude slovenská vláda zaoberať dokumentom z dielne ministerstva financií o hroziacich rizikách pôsobiacich na plnenie štátneho rozpočtu. „Ak sa nepodarí vyriešiť tohtoročné riziká verejného rozpočtu, hrozí zvýšenie jeho schodku z plánovaných 36,8 mld. SKK až na 52,5 mld. SKK,“ uvádza sa v materiáli. Podiel schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte (1047,3 mld. SKK) by tak dosiahol 5,01 %.

Slovenská republika bude mať čo robiť, aby v roku 2007 splnila všetky konvergentné kritériá (aj rozpočtové) a mohla sa vzdať svojej meny. Je načase, aby politici rozmýšľali dopredu. Aj za horizont svojich funkčných období.

Marcel Laznia