Rotácia členstva v ECB

Napriek nadchádzajúcemu rozšíreniu Európskej únie (EÚ) zrejme nechce Európska centrálna banka (ECB) obmedziť počet členov svojej rady. Namiesto toho sa má schopnosť rozhodovania ECB zachovať rotáciou hlasovacieho práva medzi guvernérmi národných bánk.

Nemecký denník Die Welt uviedol, že ECB túto informáciu Börsenzeitungu ani nepotvrdila, ani nedementovala. „Všetko je ešte v pohybe,“ povedal jej hovorca. „Pracujeme na tom, aby sme svoj návrh vypracovali do konca tohto roka.“

Rada ECB sa začala vo februári zaoberať reformou svojej činnosti na návrh šéfov štátov a vlád EÚ. Stala sa nevyhnutnosťou z toho dôvodu, že do EÚ by v roku 2004 malo vstúpiť až dvanásť krajín a postupne sa budú usilovať aj o členstvo v Európskej hospodárskej a menovej únii (EMÚ). Preto sa jej súčasný počet (12) môže v dohľadnom čase zvýšiť na dvojnásobok alebo aj viac, ak by sa medzitým členom EMÚ stalo aj Švédsko, Británia a Dánsko.

Namiesto terajších 12 členov by bolo v rade ECB napokon 27 guvernérov národných bánk plus šesť členov direktória. Účasť všetkých členov menovej únie na rokovaní rady je už vyjasnená záležitosť. Iné riešenie by totiž odporovalo Maastrichtskej dohode. Aby však nedochádzalo k ťažkostiam v rozhodovacom procese rady, použije sa systém rotujúceho hlasovacieho práva medzi jej členmi. Ako to bude v praxi, to sa dnes ešte nevie. Pravidlá nie sú prijaté.

Ťažkosti súvisia hlavne s tým, že vytvorenie modelu rozhodovania musí vyhovovať rozličným záujmom jednotlivých členov. Kým veľké a hospodársky silné krajiny chcú mať svoju silnú prezenciu v tejto rade, menšie štáty sa obávajú, že sa ich záujmy nebudú zohľadňovať v dostatočnej miere.

Podľa expertov k návrhu na rotáciu hlasovacieho práva v rade ECB niet inej alternatívy. Podľa bonnského profesora ekonómie Manfreda Neumanna toto je jediné rozumné riešenie. Výber guvernérov s hlasovacím právom by sa malo stať otázkou politickej moci. Problém bude aj v tom, že v budúcnosti na rokovaní rady bude môcť diskutovať vyše 30 jej členov.

(TASR)