Nevyhnutné zásadné zmeny

Klanový mocenský systém brzdou rozvoja

Šesť politických subjektov so zastúpením v novom ukrajinskom parlamente pokračuje po nedávnych voľbách v konzultáciách o podmienkach spolupráce a vzniku ak už nie stabilnej, tak aspoň situačnej väčšiny. Prvé zasadnutie 450-člennej Verchovnej rady sa musí konať do mesiaca po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb, teda v polovici mája. Až potom bude jasné konečné zloženie jednotlivých frakcií spolu s poslancami, ktorí ich posilnia spomedzi viac ako deväťdesiatich samostatných kandidátov z 225 individuálnych obvodov. Víťazi v niektorých z nich neboli ešte oznámení pre súdne žaloby. Najväčšiu frakciu bude mať podľa všetkého proprezidentský blok Za jednotnú Ukrajinu (ZaJedU), hoci pri pomernom hlasovaní skončil až tretí s necelými 12 % hlasov napriek agresívnej podpore médií a v regiónoch. Od porážky ho zachránilo iba kontroverzné väčšinové hlasovanie v jednomandátových obvodoch vďaka zasahovaniu štátnych a miestnych orgánov, masovo organizovanej autobusovej volebnej turistike, manipulácii a korupcii volebného procesu. Na Ukrajine so slabo rozvinutou demokraciou, ktorá má skôr dekoratívny charakter, s nízkou politickou kultúrou a životnou úrovňou väčšiny populácie hlasovanie v individuálnych obvodoch neodráža reálne mienku voličov. Ak pri pomernej časti ZaJedU získala iba 35 mandátov, pri väčšinovej až 66 (najviac) a s ďalšími 40 mandátmi môže rátať na účet samostatných kandidátov. Následkom silného tlaku zhora ju najskôr posilnia ešte ďalší poslanci. Ak bude v jej frakcii viac ako 150 členov, bude môcť blokovať pokusy oponentov o zmeny ústavy a prehlasovanie veta prezidenta pri vrátení zákonov.

Väčšinová časť volebného systému na Ukrajine slúži ako poistka na udržanie terajšej skorumpovanej moci oligarchických finančnopriemyselných klanov a nomenklatúrnej byrokracie pod ochranou prezidenta Leonida Kučmu. Zastrešuje ich blok ZaJedU, o ktorého skutočnej podpore vo verejnosti hovorí slabý výsledok pomerného hlasovania. Nie náhodou Kučma a jeho protekční chránenci doteraz odmietali prejsť na čisto proporčný systém hlasovania, čo by nielen reálne odzrkadľovalo politické sympatie obyvateľstva, no prispelo aj k politickej kryštalizácii a stabilizácii parlamentu. Jeho pravidelná atomizácia po každých voľbách na nové subjekty prezidentovi napriek kritike tohto javu vyhovuje v rámci hesla Rozdeľuj a panuj. Autoritárskemu spôsobu vlády Kučmu, keď takmer všetko závisí od rozhodnutia a vplyvu jeho osoby a okolia, avšak vlastne za nič nie je zodpovedný, vyhovuje slabý parlament s umelo vytvorenou a riadenou parlamentnou väčšinou. O absurdnosti politického systému, podriadeného opäť udržaniu vládnucej moci, svedčí aj to, že parlamentná väčšina a zloženie vlády nemusia byť vzájomne previazané a motivované k prirodzenej podpore. Vláda povinne podáva demisiu a prípadne sa mení len po voľbách prezidenta a nie parlamentu. Je však nenormálne, ak sa nový parlament pod tlakom úradu prezidenta musí prispôsobovať hlave štátu alebo vláde a nie naopak, keď sa vláda formuje na základe výsledkov parlamentných volieb ako v krajinách s civilizovaným politickým poriadkom. Ten Ukrajine chýba a posledné voľby opäť poukázali na nevyhnutnosť zásadnej zmeny terajšieho skorumpovaného, klanového a neefektívneho mocenského systému. Je totiž najväčšou brzdou spolu s osobou prezidenta v ďalšom normálnom modernom rozvoji krajiny. Svojou úrovňou je skôr bližšia k stredoázijským štátom alebo Bielorusku ako k Európe.

Martin Benko

Kyjev