Hospodársky denník
USD46,668 Sk
EUR41,593 Sk
CHF28,327 Sk
CZK1,381 Sk
  Pondelok  22.Apríla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Stabilizácia bánk pokračuje

Mierna expanzia priniesla nové prostriedky

Situácia v slovenskom bankovom sektore sa jednoznačne stabilizuje, čo potvrdzujú aj niektoré „ústretové“ kroky zo strany Národnej banky Slovenska. Tá v priebehu posledných mesiacov uvoľnila niektoré pravidlá. Počas I. polroka 2000 sa bankový sektor očistil o niekoľko subjektov, ktoré svojím spôsobom brzdili zdravý vývoj slovenského bankovníctva.

Odchodom kapitálovo neprimerane vybavených bánk zo sektora spolu s plánovito realizovaným prevedením klasifikovaných pohľadávok na konsolidačné bankové inštitúcie sa vytvoril priestor na príchod silných subjektov zo zahraničia. Už niekoľko týždňov je zverejňovaná ponuka na predaj kapitálového podielu v jednej z dvoch najväčších slovenských bánk, keď zahraničný partner by mal byť známy do konca roku 2000. Spolu s týmto krokom pristúpili predstavitelia vlády a NBS k príprave predaja majoritného balíka akcií menšej Banky Slovakia.

Priestor pre úvery

Makroekonomický vývoj slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku potvrdil reálnosť dosiahnutia vytýčených cieľov, ktoré si stanovila vo svojom menovom programe centrálna banka. Takmer zúfalá situácia v poskytovaní úverov podnikateľským subjektom, ktorá následne odzrkadľovala aj stagnáciu ich rozvoja, prinútila NBS k prehodnoteniu neprimerane vysokých úrokových sadzieb, za ktoré boli poskytované úvery. Vzhľadom na túto skutočnosť pristúpili predstavitelia NBS k zníženiu miery povinných minimálnych rezerv s platnosťou od 1. júla tohto roka. Týmto sa uvoľnili dodatočné prostriedky komerčných bánk, ktoré museli dovtedy deponovať na svojich účtoch v centrálnej banke povinné minimálne rezervy vo výške 8 % z celkových zdrojov banky. Táto hranica sa po prvý raz od rozdelenia federácie znížila na úroveň 6,5 % a prostredníctvom tohto impulzu sa do ekonomického priestoru uvoľnili peňažné prostriedky, ktoré mohli banky reálne použiť.

NBS drží stabilitu

Kontinuálny pokles úrokových sadzieb v ekonomike je jasne viditeľný. Práve stabilizácia úrokov podporila zavedenie kotácie 9-mesačnej a 1-ročnej referenčnej sadzby BRIBOR (BRIBID), ktorá podľa predstaviteľov centrálnej banky len potvrdzuje menovo stabilný vývoj slovenskej ekonomiky. Prostredníctvom tohto kroku centrálna banka jasne deklarovala svoju snahu udržať stabilitu v bankovom sektore, najmä čo sa týka atraktivity domáceho ekonomického prostredia pre kapitálový vstup zahraničných bánk na náš trh.

Viditeľný pokles miery inflácie už v priebehu júla na jednociferné hodnoty, ktoré sú blízke inflačnému cieľu NBS podnietili prerokovanie politiky základných úrokových sadzieb. Na zasadnutí Bankovej rady Národnej banky Slovenska koncom augusta došlo k zníženiu kľúčových sadzieb z repo operácií. V prípade jednodňových sterilizačných operácií sa úroveň znížila o 0,5 % na 6,5 %. Pri refinančných jednodňových operáciách došlo k rovnakému zníženiu na hodnotu 9,5 %. Limitná dvojtýždňová repo sadzba klesla o 25 bázických bodov (bp) na konečnú úroveň 8,25 %. Aj napriek predikciám analytikov o existencii dostatočného priestoru na výraznejšie zníženie kľúčovej dvojtýždňovej sadzby o 50 bp neprikročila NBS k jej realizácii, keď zvolila opatrnejší prístup. Jej opätovné zníženie môžeme očakávať už koncom tohto roka.

Svojská reakcia MF SR

Orientáciou menovej politiky na mierne expanzívnu sa do reálnej ekonomiky dostali nové prostriedky, ktoré však zostávajú pravdu povediac „umŕtvené“. Spôsob ukladania peňažných prostriedkov je v súčasnosti minimálne efektívny, čo vyplýva zo staronového problému neochoty komerčných bánk poskytovať úvery. Banky sterilizujú svoje nadbytočné prostriedky prostredníctvom pravidelných 2-týždňových repo tendrov. NBS už dlhší čas emituje aj vlastné pokladničné poukážky, ktoré majú aspoň dočasne vyriešiť problém prebytočnej likvidity v sektore. MF SR reagovalo na tento stav svojsky, keď určilo výnos zo štátnych pokladničných poukážok na hodnote blízkej 7 %, čo odrádza komerčné banky od ich nákupu. Tieto radšej držia prebytočné peňažné prostriedky na účtoch v NBS, keď len za minulý týždeň sa povinné minimálne rezervy plnili s kumulatívnym nadstavom v hodnote 1 mld. Sk.

Marcel Tirpák

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.