Hospodársky denník
USD46,668 Sk
EUR41,593 Sk
CHF28,327 Sk
CZK1,381 Sk
  Pondelok  22.Apríla 2002
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Mozog je drahá surovina

V stredu minulý týždeň rokovali o ďalšom postupe pri budovaní technologického parku Záhorie ministri Jozef Stank a Ľubomír Harach s podpredsedom vlády pre ekonomiku Ivanom Miklošom. Spresnili rámcový harmonogram tak, aby mohli paralelne do konca roka doladiť navzájom svoje dokumenty a zámery. S tým, že investor by mohol v technologickom parku podnikať prvé konkrétne kroky od začiatku roku 2003. Došlo ku konsenzu, že pri posudzovaní vplyvu projektu na životné prostredie, zmena územného plánu a následné vyčlenenie z vojenského obvodu Záhorie sa nemôže uplatniť štandardný, mimoriadne zdĺhavý postup. V takom prípade by sa technologický park začal reálne prebúdzať k životu až v polovici budúceho roka. Na štvrtkovom valnom zhromaždení Zväzu elektrotechnického priemyslu (ZEP) SR znovuzvolený prezident Jaroslav Mlynček vyjadril presvedčenie, že základný kameň technologického parku Záhorie sa podarí položiť ešte do jesenných volieb 2002.

Je to hi-tech park veľmi šetrný a ohľaduplný k životnému prostrediu, koncipovaný podľa francúzskeho modelu. V prvej polovici minulého roka vypracovaná komplexná štúdia hovorí o možnosti zamestnať na Záhorí do 18-tisíc ľudí. Projekt ako celok ukazuje, že Slovensko musí vzdelanie mladých ľudí aj reštrukturalizáciu priemyslu orientovať tak, aby pritom špičkové technológie zohrávali čoraz významnejšiu úlohu. Prezident Rektorskej konferencie Milan Dado vníma tento krok (podobne aj budovanie vedecko-technologického parku pri Žilinskej univerzite) ako možnosť zapojiť sa do integračných procesov a čerpať takto zo štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ).

Ak sa podarí do parkov sústrediť mozgový potenciál a fokusovať ho na hi-tech a biotechnológie či informatiku, môžu sa skutočne stať inkubátorom rozvoja vedy a techniky. Zatiaľ však naša ťažkopádnosť skôr ukazuje, že technologický park na Záhorí by pre svoj zrod sám potreboval takýto inkubátor, aby sa konečne „vyliahol“ a začal sa pomaly učiť chodiť. Napriek načrtnutým „pôrodným problémom“ sekčný šéf z Ministerstva hospodárstva (MH) SR Ján Oravec podobné projekty ocenil. Priame zahraničné investície do vedecko-technického pokroku totiž výrazne zaostávajú. Generálny riaditeľ spoločnosti Compaq Peter Weber však upozornil, že nemôžeme robiť všetko. Sústrediť sa musíme na dva až tri

prioritné smery

rozvoja. „Štát sa musí prikrývať len takou perinou, na akú má peniaze. Podobne ako na bojisku: ak roztiahneme vojsko príliš do šírky a nemáme na to potrebný počet vojakov, títo budú rozostavaní ďaleko od seba a bitku musíme zákonite prehrať. Preto je také dôležité stanoviť si v dlhodobej hospodárskej a priemyselnej politike (či skôr stratégii) štátu priority a v tom smere ťahať útok dopredu,“ povedal P. Weber. Využil prítomnosť bývalého podpredsedu vlády pre integráciu a predsedu SOP Pavla Hamžíka a apeloval aj na ZEP, aby jeho odborníci v zostávajúcich šiestich mesiacoch života tejto vlády pomohli formulovať ekonomické programy politických strán v prospech oživenia hospodárstva Slovenska. Stotožnil sa s tým aj P. Hamžík, no upozornil na nebezpečenstvo politizovania procesu - osobitne teraz, v predvolebnom období. „Veď o čom bola kauza eurofondy? Bol to

boj o to, kto

politicky ovládne rozdeľovanie prostriedkov EÚ a ich smerovanie do jednotlivých regiónov. Samozrejme, aj s cieľom posilniť si tam politickú moc.“ Pripomenul, že kým v roku 1998 prišli do slovenskej ekonomiky v prepočte asi 2 mld. Sk, v súčasnosti je možné využiť viac ako 6 mld. Sk. Snahou v novokonštituovanej Európe je rešpektovať národné štáty a ich ekonomiky. „Medzi europoslancami odznela dokonca úvaha, že by sa mohla vytvoriť druhá komora európskeho parlamentu, tvorená výlučne z predstaviteľov národných parlamentov,“ povedal P. Hamžík. Nádej, že SR vstúpi do únie v roku 2004 (najneskôr v roku 2005), posilnil príkladom z Írska, kde za dvadsať rokov natieklo v prepočte asi tisíc miliárd korún. V tejto súvislosti generálny riaditeľ a predstaviteľ spoločnosti Siemens na Slovensku Peter Kollárik poukázal na atraktivitu krajiny pre EÚ, NATO i zahraničných investorov. „Riešenie nám

ukázalo Írsko,

kde investovali do vzdelávania,“ povedal. Írskym príkladom vyprovokoval rektora Žilinskej univerzity M. Dada. „Slovensko ako keby sa chcelo dotiahnuť na Fínsko a ostatné škandinávske krajiny, kde 40 % populácie študuje na vysokých školách. Na Slovensku je to okolo 30 %, s externistami 37 až 38 %. Je to na naše pomery príliš veľa. Alarmujúce je, že sa v posledných rokoch zvyšujú počty nezamestnaných vysokoškolákov.“ Jeden z dôvodov vidí v nedostatočnom financovaní vedy a techniky. Na Slovensku je to z celkového rozpočtu školy 7 - 8 %, teda toľko, koľko vyčleňovali vysoké školy v ČR v roku 1994. Dnes to u našich susedov predstavuje 22 až 23 %. Jednu z príčin vidí aj v tom, že veda a technika sa postupne oddeľovala z vysokoškolskej pôdy a taký malý štát - navyše, so slabou transformujúcou sa ekonomikou - si jednoducho nemôže dovoliť financovať

vedu a techniku

mimo vysokoškolskej pôdy. Odznel dokonca názor, že zrušiť by sme mali Slovenskú akadémiu vied ako celok, do ktorej štát ročne kumuluje okolo 900 mil. Sk, a dnes nikto nevie zodpovedne povedať, kam tieto peniaze išli a s akou návratnosťou pre štát sa použili. Východiskom v hľadaní užšieho prepojenia výskumu s praxou by mohli byť aj vedecko-technické parky. „Najmä, ak by sa podarilo presadiť zo 130 mld. Sk získaných z predaja SPP na dôchodkové zabezpečenie a do obratových fondov. Mám na mysli snahu nami navrhovaných 100 mil. Sk dostať do tzv. inovačného fondu na podporu vedy a techniky. Predsa aplikovaný výskum musí byť schopný nielen splatiť vložené peniaze, ale pridať aj niečo navrch,“ objasnil zámery rezortu J. Oravec. Považuje to za dôležité aj v kontexte na rastúci počet vysokoškolákov bez práce. Tento

nelichotivý fakt

podľa J. Oravca potvrdzuje, že naša pracovná sila nie je ani lacná (pozri vysoké odvody zamestnávateľov) a v procese prispôsobovania mzdovej a cenovej hladiny v ekonomike SR úrovni EÚ už bude len drahšia, keďže dnes dosahuje len jednu tretinu úrovne mzdovej a cenovej úrovne EÚ. A nie je už ani patrične kvalifikovaná, čo potvrdzuje M. Dado faktami o rastúcom počte čerstvých absolventov vysokých škôl, ktorí sú bez práce aj preto, lebo nie sú efektívne pripravení na to, čo skutočne prax potrebuje.

Tibor Bucha

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.