Návrhy, ktoré sa dali čakať

Podpísané zmluvy musia pre nás eliminovať nebezpečenstvo

Komisia na privatizáciu 49 % akcií rozvodných energetických podnikov zverejnila v piatok dva návrhy na víťazov tendra. Strategickým investorom v a. s. Západoslovenská energetika (ZSE) by sa mala stať nemecká spoločnosť E.ON Energie a v a. s. Východoslovenská energetika (VSE) tiež nemecká spoločnosť RWE Plus. V prípade a. s. Stredoslovenská energetika zostáva ešte nad návrhom komisie otáznik. Aj keď záväzné ponuky na ZSE i VSE prišli po štyri, konečný názor komisie nie je pre zainteresovaných veľkým prekvapením. O ZSE bola zrejme v zákulisí najväčšia bitka. Najmä vzhľadom na otváranie sa trhu s elektrickou energiou, ktoré sa postupne začalo aj na Slovensku. Tým, že ZSE majú v porovnaní s ostatnými distribučnými spoločnosťami najviac odberateľov z radov domácností a tiež dobrú infraštruktúru, sú pre už skúsených a ostrieľaných „kozákov“ na liberalizovanom trhu naozaj najlukratívnejšie. Napokon už pred podaním záväzných ponúk nám predstavitelia RWE Plus i E.ON Energie potvrdili, že v prípade úspechu chcú ponúknuť svoje know-how z liberalizácie trhu. Člen predstavenstva RWE Plus Klaus Bussfeld dodal, že netreba predsa

rovnaké chyby

robiť dvakrát, ale poučiť sa od iných. Keďže v Nemecku je trh s elektrinou už otvorený na 100 %, nečudo, že aj najväčší počet uchádzačov ponúkajúcich svoje skúseností bol z tejto krajiny. Konkrétne sa o ZSE okrem E.ON Energie a RWE Plus uchádzala aj nemecká EnBW a rakúska spoločnosť EVN (podľa zainteresovaných za ňou stála francúzska Electricité de France). Ak zoberieme do úvahy fakt, že skupina RWE aj v Nemecku patrí k najväčším konkurentom E.ON, nečudo, že v boji o ZSE išlo o dvoch najväčších rivalov. Navyše ide o silné spoločnosti. Obe pôsobia v mnohých krajinách sveta, obe už vlastnia podiely v energetike iných transformujúcich sa krajín, ich činnosť sa čoraz viac diverzifikuje. O sile oboch súperov svedčí fakt, že RWE Gaz získala v tendri český tranzit a štátny podiel v plynárenských distribučných spoločnostiach za vyše 133 mld. CZK. E.ON sa zasa v súčasnosti

usiluje vstúpiť

do spoločnosti Ruhrgas, ktorá je členom víťazného konzorcia na privatizáciu zlatej nosnice slovenskej ekonomiky - SPP. Ak E.ON získa potrebný súhlas nemeckého antimonopolného úradu, v rozohranej hre môže získať až 30 % akcií Ruhrgasu. Člen predstavenstva E.ON Energie - Walter Hohlefelder nám povedal, že ich filozofia doma i v zahraničí stojí na decentralizácii, čím sa odlišujú od iných firiem. To znamená, že v prípade úspechu by aj ZSE rozhodovala samostatne a stala sa silným regionálnych hráčom. Hoci k silným konkurentom v boji o ZSE patrili aj ďalší dvaja uchádzači (E.ON mal zo všetkých vlani najvyšší obrat i zisk), ale E.ON zrejme tromfol cenou. Podľa W. Hohlefeldera ZSE sú pre nich dôležitým cieľovým objektom, lebo znamenajú prepojenie medzi distribučnými spoločnosťami v ČR a v Maďarsku, ktoré E.ON vlastní alebo má v nich podiel. Keďže pre E.ON bol vstup do ZSE prioritou číslo jeden, nepodal už

záväzné ponuky

na privatizáciu 49 % akcií ďalších dvoch distribučných energetických spoločností. A tak si v prípade VSE zmerali sily RWE Plus, francúzska spoločnosť EdF, taliansky E - NOI a český ČEZ. Časť odborníkov síce vyzdvihovala šance ČEZ (nielen vzhľadom na previazanosť elektroenergetických sústav v minulosti, ale i prudký nárast zisku ČEZ v minulom roku, ktorého výška sa vyšplhala na 260 mil. EUR), no favoritom pre zainteresovaných bol RWE Plus. Nemožno totiž zabúdať, že pre každý rozvodný podnik musí byť vybratý iný investor. Tak znie rozhodnutie vlády SR. Pre EdF je však zo strategického dôvodu dôležitejší vstup do SSE, lebo zasa ide o dôležité prepojenie medzi Maďarskom a Poľskom, kde vlastní v energetických podnikoch určité podiely. Preto sa asi EdF rozhodla svoje sily sústrediť na SSE a prebiť tak jediného konkurenta, ktorým je taliansky E - NOI (podľa agentúrnych správ má pevnú podporu talianskej vlády). Či sa tieto predpoklady naplnia, bude zrejmé o niekoľko dní, keď výberová komisia zverejní posledný z trojice návrhov na víťaza tendra na privatizáciu SSE. V každom prípade ide len o návrhy. Definitívny verdikt k zverejneným dvom návrhom by mal

vládny kabinet

vysloviť už tento týždeň. V zmluvách so strategickými investormi je však potrebné stanoviť také podmienky, aby sa nenaplnili obavy mnohých odborníkov. Tí upozorňujú na to, že privatizácia rozvodných podnikov mala nasledovať až po privatizácii zdrojov na výrobu energetiky. Realizáciou zvoleného postupu vzniká nebezpečenstvo, že ak zahraniční investori získajú trh, nebudú mať záujem o SE, ktoré sú zaťažené veľkými úvermi a prevádzka viacerých zdrojov si vyžaduje ďalšie veľké investície. Navyše predčasným odstavením Jadrovej elektrárne V-1 a vyčlenením Gabčíkovskej vodnej elektrárne prídu SE o najlacnejšiu energiu. Bude teda len otázkou času, kedy začne silnieť tlak zo strany budúcich investorov, aby dovážali lacnejšiu energiu zo zahraničia. Pokiaľ ide o výnos z privatizácie ZSE, SSE, VSE, ten by mal dovedna priniesť od 20 do 25 mld. Sk. Zo skúpych vyjadrení kompetentných síce vyplýva, že ponúkané ceny sú vyššie ako očakávania, no na druhej strane nemožno zabúdať, že žiadny z privatizátorov nebude mecenáš. Pri investovaní do biznisu ich zaujíma návratnosť investície. Ak sa má splatiť do približne desiatich rokov, z prepočtov odborníkov (podklady máme v redakcii) je jasné, že ju zaplatia v prvom rade odberatelia elektrickej energie.

Zdena Rabayová