Kde sme a čo chceme (11)

Žabomyšie vojny politikov

Dnes na otázky šéfredaktora Hd pre všetkých členov Hospodárskeho klubu (NEF), ktorými takpovediac pokračuje jeho februárová diskusia o predstavách, čo potrebuje hospodárstvo a vôbec spoločnosť po tohtoročných parlamentných voľbách, odpovedá Ing. Pavel Petrech, generálny riaditeľ IZOMATU, a. s., Nová Baňa.

Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?

P. Petrech: Boli sme v histórii súčasťou Svätej aliancie. Boli sme v pakte proti Kominterne, Malej dohody. Vypovedali sme vojnu Sovietskemu zväzu i USA. Boli sme „na večné“ časy vo Varšavskej zmluve. A čo! Súčasná globalizácia, hľadanie nových zoskupení na niekoľko rokov a desaťročí je realita. Sme toho súčasťou. Ak dostaneme pozvánku do NATO, bude to jednoznačné a jednoduchšie. Ak nie? My svetovú politiku určovať nebudeme.

Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do Európskej únie?

P. Petrech: Rozhodne by sme nemali byť príťažou pre stávajúcich členov. Musíme tam ísť síce ako malý, ale hrdý štát. Rozhodne je na prvom mieste rozhýbať chuť do poctivej roboty. Kde začať? Ryba smrdí od hlavy. Platilo, platí a bude zo platiť, či ide o malý kolektív, rodinu alebo spoločnosť. Závisí od každej vlády akú určí a dodrží dlhodobú stratégiu a ako ju bude plniť pre dobro nás, občanov tohto štátu.

Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?

P. Petrech: Vývoj nezastavíš! Tento rok očakávame lepší ako minulý. Sme sezónnou fabrikou. Napriek začiatočným problémom sa trh rozhýbal. Žiaľ, slovenský trh buď stagnuje, alebo nemá to tempo rozvoja, aké by sa žiadalo. Zamestnanosť okolo 500 ľudí udržíme. Úspešne sa rozbiehajú trhy v Rusku, Rumunsku, začína Ukrajina. O budúcnosť fabriky nemám obavy.

Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?

P. Petrech: Prioritou je rozhodne nezamestnanosť. V Bratislave sa to tak necíti ako na vidieku. To sú osobné i rodinné tragédie. My, pár fabrík, čo udržujeme zamestnanosť, to nevytrhneme. Výhovorky politikov na minulosť, demografiu, počasie a čo ja viem čo ešte, sú naivné. Nuda, pasivita, bezvýchodiskovosť a oddanosť je najhoršie, čo človeka i spoločnosť môže stretnúť. História predsa pozná spôsoby, ako dať ľuďom činnosť. Výstavba Benátok, pyramíd, Trať mládeže atď... Určite to neboli stavby a činnosti, ktoré by potrebovala vtedajšia vláda. Ale ľudia boli zamestnaní, mali činnosť. Vyrástli umelci, stavitelia, organizátori. Ale čakať, vyhovárať sa na... To je zbytočné. Riešenie nezamestnanosti je vecou vlády, politikov.

V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

P. Petrech: Za desať rokov sme sa naučili sami si vládnuť. Bolo to ťažké, ale výsledky sú dobré. Vyrástla generácia nových ľudí, samostatných, sebavedomých. Žabomyšie vojny politikov boli len spestrením života. O budúcnosť Slovenska nemám obavy. Niekto často spomína vyspelú Európu. A čo, my nie sme vyspelí? Za desať rokov bolo niekoľko stovák ľudí ministrom. A to je už čo povedať. Ten, kto to skúsil, vie, že to nie je také jednoduché. Ten, kto zostal reálnym, komu nenapršalo do nosa, ten, kto vidí najprv svoje okolie až potom seba, zostal stálicou. Na Slovensku vyrástla nová generácia, sebavedomá. A to je dobre.