Rozhoduje uhol pohľadu

Komentuje Eleonóra Bujačková

Predvolebné obdobie je aj obdobím publikovania všakovakých hodnotiacich správ o stave našej ekonomiky. Nie je to čítanie veľmi optimistické. Za značnú časť našej biedy môže skutočnosť, že ideme s „vypustenou“ dušou: Vykradli sme si podniky a banky, a teraz musíme lepiť diery, namiesto toho, aby sme investovali do produktívnych investícií, do škôl, do dopravy a ďalších nevyhnutností, ktoré zvyšujú výkonnosť krajiny. A netreba si myslieť, že budúca vláda to všetko vyrieši. Práve naopak. Nízka vymožiteľnosť práva a vysoký stupeň byrokratizácie schvaľovacích procesov patria, a zrejme ešte dosť dlho patriť budú, medzi najvážnejšie prekážky intenzívnejšieho rozvoja slovenskej ekonomiky a podnikateľského prostredia. Slovensko je závislé od výkonov niekoľkých veľkých podnikov a každý negatívny vplyv sa okamžite odzrkadľuje na parametroch našej ekonomiky. Štátne zásahy do riadenia ekonomických procesov, najmä zo strany ekonomických ministerstiev, považuje skôr za brzdu ako za pomoc rozvoju podnikateľských aktivít. Treba však povedať, že vývoj ekonomiky by sa nemal posudzovať oddelene od vývoja celej spoločnosti. Potom aj rôzne štatistické čísla vyznievajú v inom svetle. Veď viaceré hodnotiace správy Európskej komisie konštatujú, že Slovensko je krajina s trhovou ekonomikou, ktorá úspešne pokračuje v realizácii reforiem. Pravdou je aj to, že slovenský občan je dnes už skeptický a unavený z nekonečných káuz a neschopnosti politikov hľadať spoločnú reč.

Reformy sú možné a potrebné. Nie je to však priamočiara diaľnica a už vôbec nie jednosmerka. Dnes už takmer každý rád a veľa hovorí o našom vstupe do EÚ. Pritom stále neexistuje dosahová štúdia, ktorá by analyzovala, čo bude znamenať naše členstvo na všetky oblasti tak hospodárskeho, ako aj sociálneho vývoja. Prieskumy ukázali, že len 7 % slovenských firiem zohľadňuje vo svojich obchodných plánoch skutočnosť, že v budúcnosti bude pôsobiť na spoločnom európskom trhu. Nová vláda a my s ňou to nebudeme mať vôbec ľahké. Skôr naopak. Nevyhnutné zníženie rozpočtového deficitu, vysoké splátky štátneho dlhu (dlhová služba) a mnohomiliardové náklady nereformovaných rezortov budú v najbližších rokoch výrazne limitovať objem voľných rozpočtových prostriedkov. Proces zvyšovania výkonnosti slovenskej ekonomiky a následne dosiahnutie dôstojnej životnej úrovne je možné. To si však žiada tvrdú a produktívnu prácu. Od všetkých. Od výkonnej moci predovšetkým.