Všetko, čo sa dá, modernizujú

Zvolenské ŽOS si hľadajú zákazníkov aj mimo okruhu železníc

Na slovenskom podnikateľskom trhu pôsobia tri samostatné železničné opravovne a strojárne a v opravách železničnej techniky sa angažuje aj niekoľko ďalších firiem, napríklad trebišovská vagónka a ZŤS v Dubnici nad Váhom. Šesť podnikov pritom založilo Konzorcium výrobcov a opravárov koľajových vozidiel. Jeho členom sú aj Železničné opravovne a strojárne (ŽOS) Zvolen, ktorých špecializáciou sú opravy a modernizácia hnacích koľajových vozidiel. V minulom roku táto spoločnosť dosiahla čistý hospodársky výsledok viac ako 66 mil. Sk. Pre potreby Železníc SR využíva 80 až 90 percent svojich kapacít a ak sa hlavný odberateľ dostáva do problémov, obyčajne sa to odrazí aj spätne. Ku koncu roku sa Železnice SR rozdelili na dva subjekty a pre ŽOS zostáva hlavným partnerom Železničná spoločnosť, konkrétne Divízia železničných koľajových vozidiel. „Železniční prepravcovia potrebujú, prirodzene, modernizovať svoj park koľajových vozidiel,“ hovorí Ing. Peter Milo, vedúci marketingu ŽOS Zvolen. Na to sú dve možnosti, nakúpiť nové stroje alebo modernizovať staršie a opotrebované. Prestavba je finančne podstatne výhodnejšia a preto má „zelenú“. ŽOS sa v tomto smere angažujú cez rekonštrukciu rušňa 736, ktorý môže ťahať nákladné vlaky a je vybavený aj pre osobnú dopravu,

pričom cena

modernizovaných lokomotív je niekedy až o dve tretiny nižšia ako pri nákupe nových. To preto, že niektoré dielce zostávajú, najmä rám, podvozky a trakčné motory a lacnejšia je v porovnaní s výrobou v EÚ aj domáca pracovná sila. Na Slovensku a ani v ČR sa dnes lokomotívy nevyrábajú. Výrobná základňa sa v podstate rozpadla a priestor na modernizáciu je o to väčší. ŽOS Zvolen sa v tomto čase podieľajú na modernizácii jedného typu ťažnej lokomotívy, rekonštruovali aj motorové vozne typu 810 a 811 a v súčasnosti pokračujú na ich modernizácii na čiastočne zmenený typ 812.

Električky pre mestskú dopravu sú ďalším projektom, kde ŽOS Zvolen nachádzajú perspektívne zaujímavý priestor. Prototyp určený pre Dopravný podnik v Košiciach už premáva v overovacej prevádzke a ďalšia električka v Dopravnom podniku Bratislava musí ešte absolvovať skúšobnú prevádzku. Pôvodnú

električku T3

z výroby ČKD Praha modernizujú nielen z hľadiska dizajnu a vybavenia interiéru, ale novo ju riešia aj koncepčne. Trakčná jednotka je na báze striedavých pohonov a nahradili ňou pôvodné jednosmerné motory. Prednosťou tohto riešenia je najmä to, že odpadá údržba trakčných motorov, a tým je zlacnená i prevádzka. Tvorcovia projektu okrem toho vyriešili aj rekuperáciu elektrickej energie pri brzdení. Na výkonové riadenie použili výkonné IGBT tranzistory, čo podstatne znižuje spotrebu elektrickej energie v porovnaní s pôvodným tyristorovým ovládaním. V skutočnej prevádzke dosiahla úspora elektrickej energie hodnoty od 30 do 40 percent. Možnosti modernizácie električiek sú z hľadiska použitia existujúcich typov veľmi veľké. V Košiciach ešte premáva okolo 90 električiek T3 a v Bratislave je na modernizáciu vhodných asi 150. Všetko však záleží na magistrátoch miest a ich finančných zdrojoch. Pokiaľ ide o cenové relácie, modernizácia v tomto prípade vyjde na menej ako nová električka. Prestavba košickej stála asi 7,8 mil. Sk a nová električka z Plzne vyjde na 30 mil. Sk, aj keď treba povedať, že nová električka má tiež svoje prednosti. Veľa električiek tohto typu premáva v Rusku, sú v prevádzke aj v Poľsku a v Budapešti. Pre ŽOS je to ďalší

potenciálny trh

na modernizáciu. V záujme toho viedli už rokovania napríklad v Ľvove. Je však pravdou, že na východné trhy sa tlačia aj mnohé západné firmy a oproti slovenským majú jednu veľkú výhodu. Zákazníkovi dokážu ponúknuť aj spôsoby financovania, pričom slovenské firmy zatiaľ nie sú ekonomicky také silné, aby si to mohli dovoliť. Nič to však nemení na tom, aby ŽOS ďalej sondovali svoje možnosti a pokúsili sa presadiť aj na zahraničnom trhu. Regionálnu dopravu by postupne mala preberať do svojej koncepcie novovytvorená samospráva. Aspoň také sú zámery na riešenie lokálnych, tzv. stratových tratí. Ich zánik by znamenal skomplikovanie dopravy do zamestnania pre mnohé dediny. Podobne to riešia aj v susedných krajinách, napríklad v Poľsku je už pripravený konkrétny projekt. Pre zvolenské ŽOS je to už teraz predzvesťou aj na vývoj

nového vozidla

a aplikáciu ich výrobkov. Najskôr sa však musia dať do kontaktu s touto samosprávou. V každom prípade treba počkať, čo prinesie blízka budúcnosť. Opäť však všetko závisí od zdrojov a dostupnosti finančných prostriedkov a či ich bude mať aj samospráva, to sa len uvidí. Okrem železníc vlastnia lokomotívy aj neželezničné spoločnosti. ŽOS evidujú okolo 110 tzv. vlečkárov, firiem, ktoré vlastnia motorové rušne, ako sú železiarne, bane, elektrárne. Napríklad košickí hutníci majú vyše 40 motorových lokomotív, a tým sú pre zvolenské ŽOS zaujímavým zákazníkom. Využiť výrobné kapacity sa však firma snaží aj v spolupráci so zahraničným partnerom. Samostatný cech strojovej výroby vyrába rôzne železničné dielce a konštrukčné zostavy pre cudzích, ale aj výrobky bežného strojárskeho charakteru. Firme sa darí spolupráca s francúzskymi odberateľmi. Jej predmetom sú napríklad rámy na

mestské autobusy,

ktoré končia vo firme Renault. Pre jedného z najväčších výrobcov železničnej techniky dodávajú vo Francúzsku aj dvere lokomotív. Firma má vlastné konštrukčné pracovisko, ktoré sa zaoberá vývojom nových lokomotív a čo nestihne sama vlastnými silami, rieši aj v spolupráci s ďalšími, najmä v Českej republike. Možno až na vývoj podvozkových častí, ktorým sa zaoberajú dve firmy v Poprade, sa totiž konštrukciou železničnej techniky nezaoberá na Slovensku zrejme nikto a každá ŽOS si vývoj rieši v rámci svojich aktivít a možností.

Peter Farárik