Pamäť uložená v archíve

Vedieť kto sme, čo sme robili, kam ideme

Okresné mesto Skalica leží v severovýchodnom cípe Slovenska, v bezprostrednej blízkosti hraníc s Českou republikou. Obklopená je miernou pahorkatinou a úrodnými poľami. Popri ostatných hospodárskych plodinách tu poľnohospodári od nepamäti pestujú aj hrozno, z ktorého robia výborné víno, známe pod názvom skalický rubín. Okolie mesta ponúka oddych aj rekreáciu. Nevšednosť mesta je aj v tom, ako nenásilne sa tu snúbi história s modernou súčasnosťou. Meštianske domy a spoločenské objekty v uliciach svietia čistotou. Medzi nimi upútajú návštevníka mnohé historické objekty. Pripomeniem aspoň románsku rotundu sv. Juraja z 12. storočia, ktorá bola v 17. storočí nadstavená a zastrešená, gotický kostol sv. Michala z roku 1372, po požiari v roku 1620 prestavaný v neskororenesančnom slohu či gotický kostol a kláštor františkánov z prvej polovice 15. storočia, ktorý vybudovali v blízkosti mestských hradieb. Pokým kostol slúži svojmu poslaniu dodnes, v kláštore našli zázemie viaceré organizácie. Jednou z nich je aj Štátny okresný archív v Skalici. S bázňou som prechádzala miestnosťami, kde sú uložené dokumenty skrývajúce

stáročia existencie

mesta Skalica, jeho okolia, ale aj tisíce archiválií z okresov Senica a Myjava. Ako vraví vedúca archívu Mgr. Helena Polakovičová, Štátny okresný archív v Skalici bol vytvorený v roku 1961 po reorganizácii štátnej správy, ktorá sa uskutočnila v roku 1960. Do Skalice bol umiestnený preto, lebo tunajší okresný a mestský archív, ktorého začiatky siahajú do obdobia prvých výsad mesta Skalica v 14. storočí, obsahovali zo spomínaných okresov najviac písomností. Ako pripomína vedúca archívu, za relatívne krátky čas - za štyridsať rokov, tu odviedol neoceniteľný kus práce celý rad archivárov, ale aj zanietených nearchivárov, ktorí spracovali nespočítateľné množstvá písomností. Bol medzi nimi napríklad stredoškolský profesor skalického gymnázia Rudolf Hikl, profesor teológie a historik ThDr. Jozef Šátek, PhDr. Zora Viestová, viedla štátny archív od jeho začiatkov až do roku 1981.

Obsah archívnych zbierok je obdobný ako v ostatných archívoch tohto typu. Sú to:

- Písomnosti, ktoré sa podľa diplomatických kritérií delia na listiny, listy, knihy, spisy a účtovné písomnosti. Nachádzajú sa tu aj záznamy z verejnej a finančnej správy, zo súdnictva, školstva, z osvety a kultúry, zo zdravotníctva a sociálnych vecí, sociálnej starostlivosti, stavebníctva, spojov, z hospodárskych, cirkevných inštitúcií a spoločenstiev. Najcennejšími písomnosťami sú listiny, ako

písomné svedectvá

o určitom právnom konaní, zachovávajúce isté formálne náležitosti, ktoré im dávajú právnu silu a trvalú záväznosť. V skalickom archíve, ako hovorí Ing. Antonín Konečný, je niekoľko druhov listín, z ktorých sú najvýznamnejšie privilégiá, ochranné listiny, súdne listiny, svedectvá majetkovoprávnej povahy a osobné svedectvá ako:

- záznam z roku 1389, ktorým kráľ Žigmund nariaďuje, že Skaličanov, cestujúcich po kráľovstve, nesmie nikto väzniť pre dlžoby a previnenia iných, ale akúkoľvek žalobu proti nim treba predniesť pred richtárom a prísažným mesta Skalica,

- listina z roku 1431, ktorou Ctibor zo Ctiboríc, ktorý sídlil na Beckove a mesto Skalica mal v zástave od kráľa Žigmunda, daroval na zaopatrovanie dvanástich najchudobnejších občanov, bývajúcich v špitáli sv. Alžbety, dedinu Prietržku mestu Skalica,

- privilégium kráľa Ferdinanda I. z roku 1844 na používanie maďarského nápisu (namiesto latinského) na pečati a znaku mesta Skalica,

- zápisnice z vinohradníckeho tzv. horenského práva z rokov 1609 až 1847, ktoré hovoria o vinohradníckych záležitostiach v Skalici,

- zápisnica súkenníckeho cechu, kde sa opisuje postavenie parného stroja na valchovanie súkna v Skalici v rokoch 1830 - 1831, ktorý bol najstarším dvojčinným parným strojom na Slovensku, ba možno aj v celom Uhorsku.

Archívne zbierky Štátneho okresného archívu v Skalici sú prístupné každému, kto má záujem nahliadnuť do tajomstiev našich dejín. Navštevujú ho, ako mi povedala vedúca archívu Mgr. Helena Polakovičová, najmä študenti stredných i vysokých škôl a bádatelia. Bežní občania prichádzajú do archívu hlavne vtedy, keď potrebujú získať potvrdenie o majetkovoprávnych vzťahoch, kópie kolaudačných rozhodnutí a pod. Bohatosť a rôznorodosť archívnych materiálov si pre

bežnú orientáciu

aj pre vedeckú činnosť vyžaduje rýchle a presné informácie. V súčasnosti vie tieto požiadavky splniť výpočtová technika. V Štátnom okresnom archíve v Skalici výpočtovú techniku zatiaľ využívajú v oblasti súdno-pozemkovej a stavebnej agendy, na rýchlu orientáciu a vyhľadávanie starých záznamov, teda len na jednoduché informácie. Programy, ktoré sú určené na dôsledné spracovanie všetkých archívnych dokumentov, ktoré sa v archíve nachádzajú a zamestnanci tieto programy ovládajú, nemôžu v jestvujúcej výpočtovej sieti a počítačových zariadeniach využiť. Zostáva im teda stále rovnaký štýl práce - mravčia usilovnosť, presnosť a dôslednosť.

Viktória Petrašovičová