Jedinečná osobnosť

Prvé emancipačné snahy za lepšie postavenie žien v spoločnosti vyvierali z evanjelických kruhov. Vedúce a vodcovské osobnosti v týchto snahách predstavujú ženy a dcéry evanjelických farárov, učiteľov a slovenskej evanjelickej inteligencie. Iné pochádzali z radov prostých jednoduchých žien, niektoré boli spisovateľkami. Do spoločenského života v 2. pol. 19. storočia a začiatku 20. storočia sa aktívne zapájala aj spisovateľka a iniciátorka slovenského emancipačného hnutia Terézia Vansová, ktorá je verejnosti známa zo školských učebníc literatúry. Narodila sa 18. apríla 1857 v Zvolenskej Slatine v rodine evanjelického farára Samuela Medveckého. Svojou prozaickou a dramatickou tvorbou prispela Vansová k formovaniu ženského hnutia i k rozvoju slovenskej literatúry. Známe sú jej diela ako Z fary a zo školy, Sirota Podhradských, Kliatba, Svedomie a prózy pre deti Paľko Šuška, Danko a Janko. Popri publikovaní vlastnej literárnej tvorby sa snažila prerážať cestu do slovenského literárneho sveta aj mnohým iným spisovateľkám. Ich tvorivú činnosť približovala širokej verejnosti aj v prvom ženskom časopise na Slovensku Dennica, ktorý vydávala v Rimavskej Píle. V emancipačných snahách spolupracovala s Elenou Maróthy-Šoltésovou. Cieľom ich spolupráce nebola snaha o akési nadradenie žien v spoločnosti a boj proti mužskej časti obyvateľstva. Snažili sa o sprístupnenie patričného vzdelania a výchovy slovenským ženám, poukázať pri tom na ich miesto a prínos pre kultúrny rozvoj spoločnosti a národa. Svojimi postojmi a celoživotným konaním sa Terézia Vansová zaradila do zoznamu mnohých významných slovenských žien, ktoré svojou činnou prácou priniesli požehnanie pre túto krajinu. Zomrela 10. novembra 1942 v Banskej Bystrici.

Vladimír Kmec