Zmeňme pohľad na povinnosti

Juniorský hokej na Slovensku výrazne zaostáva za svetovou špičkou

Svetový šampionát osemnásťročných hokejistov, ktorý sa uskutočnil v Piešťanoch a v Trnave, azda najintenzívnejšie zo všetkých prítomných sledovali skauti NHL. Ich úlohou bolo nájsť pre kluby vhodné typy hráčov, ale aj odkontrolovať vývoj tých, ktorých si už predtým vyhliadli. Dôverne poznajú úroveň juniorského hokeja vo svete od šestnásťročných až po seniorov. Jedným z tých, ktorý sústredene sledoval výkony osemnásťročných hráčov, bol aj bývalý vynikajúci hokejista, hráč Slovana Bratislava Václav Nedomanský.

Bez hviezd

„Tento ročník hráčov nie je kvalitný. Preto sme ani na MS nevideli veľké hviezdy. Výkony tímov boli rôzne a markantný rozdiel bol medzi hráčmi vo finálovej šestke a v skupine bojujúcej o záchranu. Piešťanská skupina, kde sa hralo o titul, bola lepšia nielen ponímaním hry, ale aj v individuálnej činnosti hráčov - v korčuľovaní, rýchlosti, tvrdosti. Boli technicky zdatnejší, pohotovejšie strieľali a prezentovali sa aj lepšou fyzickou hrou jeden na jedného,“ v stručnosti zhodnotil úroveň MS Václav Nedomanský.

Neoslnili sme

Majstrovský titul si vybojovali hráči z USA pred Ruskom a Českom. Slovensko skončilo na 8. mieste a v poslednej chvíli sa zachránilo pred vypadnutím z elitnej skupiny. „Túto kategóriu slovenských hráčov sledujem asi tak dva roky. Tím nie je kvalitný. Na MS hral neorganizovane, v ich hre ste nevideli ruku trénera a ich celkový prejav nemal hlavu ani pätu. Každý hral podľa seba. Je v ňom pár zdatných hráčov, no boli statickí, neschopní obísť hráča s pukom, takže sa ani nemohli uplatniť. Hráči majú veľmi málo skúseností z medzinárodného hokeja. Nehrajú v príprave s kvalitnými celkami, a to sa odráža aj na ich výkone. Asi niektorí hráči budú vybraní v drafte, ale veľa ich nebude. S ich schopnosťami a fyzickými danosťami sa ešte v juniorskom hokeji môžu uplatniť, ale ten ďalší krok pre nich bude ťažký. Ak je niekto extrémne malý, fyzicky nedostatočne vyspelý, obyčajne korčuľuje, nemá veľkú šancu sa presadiť,“ zhodnotil náš tím V. Nedomanský. Lenže na šampionáte sa v zlom svetle predstavili aj Švédi, Švajčiari. „Švédi majú tento ročník slabý a ich umiestnenie neprekvapilo. Prekvapili Švajčiari, ktorí majú v kategóriách 16-, 17- a 18-ročných hráčov vzostupnú tendenciu a dosahovali dobré výkony celý rok. Hrajú oveľa lepší hokej ako slovenskí juniori. Majú v tíme 5 - 6 veľmi dobrých hráčov, ktorí už hrali mužskú ligu. Nechápem, čo sa stalo,“ doplnil V. Nedomanský.

Celoročná drina

Snom nejedného hokejistu je hrať v NHL. No kým sa naplnia méty, je nevyhnutné veľa na sebe pracovať, a potom mať i šťastie. Václav Nedomanský i ako hráč v NHL našiel uplatnenie a aj dnes viacerým pomáha pri ich prvých krokoch za snami. Lenže pre hokejistu upútanie pozornosti agenta a draft do NHL je len začiatok. „Proces vstupu a presadenia sa v NHL musí byť správne naplánovaný a prevedený. Ide o dlhodobú záležitosť, ktorá si žiada okrem hokejového kumštu aj psychickú zdatnosť. Je veľký rozdiel medzi hráčom draftovaným z Európy a hokejistom zo Severnej Ameriky. Kým Európan má neobmedzený počet rokov na presadenie sa, Američanovi či Kanaďanovi sa musí ponúknuť po drafte zmluva do dvoch rokov. Na druhej strane ak Európan bude dlho hrať na starom kontinente, tak v staršom veku sa v Amerike o to ťažšie presadí. Najmä ak si uvedomíme, že v NHL sa hrá úplne inak. Sú iné princípy hry a spôsobu vedenia puku. To sú veci, ktoré ak sa nenaučíte v mladšom veku, ťažko sa neskôr preorientujete. Nie je pravdou, že každý môže hrať v Amerike. Tam sa presadzuje ťažko i tým najlepším. A veľa slovenských hráčov robí pre úspech veľmi málo. Nestačia len tri mesiace letných tréningov, sústredení. Tam sa hráči dosť flákajú a viac ide o zábavu. Hokejista sa buduje systematicky. Jeho svalová hmota sa vytvára v priebehu niekoľkých rokov. Jej budovanie musí spojiť s vývojom rýchlosti, sily, a potom to treba vedieť ukázať na ľade. Ak porovnáme amerických juniorov so slovenskými či európskymi, vidieť markantný rozdiel, najmä keď sa vyzlečú. Už pätnásťroční hokejisti pracujú na sebe celoročne, a to aj na rozvoji svalstva, stavby tela v posilňovniach, vo fitnescentrách,“ porovnal rozdiely V. Nedomanský.

Zmenme pohľad

Ak chceme, aby nám hokejisti výkonnostne rástli v každej vekovej kategórii, musí dôjsť k celému radu inovácií a inému pohľadu na hokej. Predovšetkým treba rozšíriť členskú základňu, skvalitniť domácu ligu, ale aj prístup hokejistov k povinnostiam. „Severoameričania majú oproti našim hokejistom výhodu, že celý život žijú v tej krajine a vedia, čo sa od hráčov očakáva. Sú to rôzne charitatívne a spoločenské akcie, komunikácia s médiami je na vyššej úrovni a pod. Naši hokejisti to nepoznajú a ťažko sa prispôsobujú tomuto trendu, až na niektoré výnimky. Dokážu ich rušiť rôzne veci mimo hokeja a stále majú mylnú predstavu o tom, že klub by mal za nich riešiť ich súkromné záležitosti - byt, auto, vodenie detí do školy a pod. Lenže klub sa má starať o naplnenie kontraktu pre hráča a oni nech sa starajú o seba sami a predovšetkým o to, aby na ľade hrali výborný hokej. Je zaujímavé počúvať výčitky hráčov, najmä tých, ktorí sa v Amerike neuplatnili. Sťažujú sa na rôzne nezmysly, ale neuvedomujú si skutočnosť, že sa nepresadili najmä preto, akí sú herne vyspelí,“ dodal V. Nedomanský.

Stela Geregayová