Novodobé bájky

Akoby sa vrece roztrhlo s príbehmi o psíkoch a mačičkách. Sú ich plné pútače. Aj Čapek by žasol.

V každom prípade ide o vítané spestrenie úvodu predvolebnej kampane. Aj keď myšlienka využiť zvieratá na priblíženie ľudskej problematiky nie je nová a už vôbec nie originálna . Stretávame sa s ňou dennodenne už celé storočia. Uvážte, koľkokrát ste sa prichytili o sebe hovoriť, že ste hladný ako vlk či múdry ako sova. A to je len vrchol ľadovca.

Zoberme si niektoré z historických a literárnych príkladov. Indiáni verili, že meno predurčuje osud človeka a inšpiráciu čerpali z prírody. Do legendy napríklad vošiel siouxský náčelník Sediaci Býk. Alebo z iného súdka. Pucciniho slávna opera Madam Butterfly je tragickým príbehom mladej, krehkej a krásnej gejše. Keď ju uvidí, záletnícky dôstojník amerického námorníctva Pinkerton hovorí: „Musím ju presvedčiť, hoci jej polámem krídla.“ Nakoniec kvôli nemu spácha samovraždu. A ešte niečo z ľudovej tradície. V jednotlivých častiach nášho kontinentu v čase epidémií dávali deťom mená podľa nebezpečných zvierat, napríklad vlka, aby odstrašili choroby.

Avšak, keď hovoríme o vyjadrovaní ľudských vlastností prostredníctvom príbehov o zvieratách, nemôžeme vynechať antického bájkara Ezopa. V jeho širokom opuse nechýbajú ani psi. V jednej bájke napríklad pes nedovolil volovi, aby si doprial sena z válova, hoci sám seno nejedával. Ponaučenie znie: mnohí ľudia nedoprajú iným to, čo sami nemôžu mať. V druhej sa zasa pes s kúskom mäsa v tlame pozrel na svoj obraz v rieke a zbadal tam rovnakého psa s dvakrát takým kusom mäsa. Vrhol sa po ňom, aby mu ho zobral a rieka mu uniesla aj jeho vlastný kúsok. Krátke a jasné. Dúfam len, že naše moderné bájky budú mať krajšie konce a ponaučenia.

Rastislav Boldocký