Prednosť dostala ekonomika

Putin po prejave bližšie k znovuzvoleniu v roku 2004

Prejavy o stave Ruskej federácie sú podľa prezidenta Putina rozhodne iné, ako to bolo za čias predchodcu Jeľcina. Bez omáčok, jasné, adresné a s cicerovským podaním. Napriek tomu sa tento rok Putin vrátil k svojmu štandardu spred dvoch rokov. Jeho výročný prejav o stave Ruskej federácie nepresiahol hodinu. A prvenstvo dostala opäť ekonomika. Putin ňou 50-minútový prejav nielen začal, ale aj skončil. „V minulom roku sa podarilo pokračovať v ekonomickom raste. Nezamestnanosť sa znížila na 700-tisíc ľudí v aktívnom veku a reálne mzdy obyvateľstva vzrástli o 6 percent. A kým v poslednom prejave sme si dali skromnú, ale nezvyčajne vážnu úlohu, aby najnižšie mzdy presiahli výšku životného minima, teraz môžem konštatovať, že sme úlohu splnili,“ uviedol na úvod prejavu. A hoci vyzdvihol konštruktívnu spoluprácu a efektívne partnerstvo predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci v tejto „napätej dobe“, v skalpelovom rozpitvaní ekonomiky vláde predsa len vytkol odvarový ekonomický program.

Čo sa teda oproti minulému roku zmenilo? V prvom rade Putin sa nezameral na čiernu ekonomiku a odlev rubľov ako v minuloročnej správe. Presondoval byrokraciu a za najvážnejší dôvod jej existencie uviedol práve nepripravenosť štátneho aparátu na liberálnosť a trhový princíp v ekonomike. Dôkladnejšej pitve však podrobil skôr stav ekonomiky ako takej. Po prvý raz mohol zdôrazniť, že po desaťročiach deficitného hospodárenia je rozpočet už druhý rok koncipovaný ako prebytkový. „Okrem toho pri úspešnom zavádzaní trhových princípov a súkromného vlastníctva. Prijal sa zákon o pôde, ako aj Zákonník práce, normy týkajúce sa dôchodkovej aj súdnej reformy, debyrokratizácie ekonomiky a ukončenia daňovej reformy.“ To je podstatný rozdiel oproti minuloročnému konštatovaniu hlavy štátu. Prvý muž Kremľa dokonca po prvý raz mohol povedať, že sa krajina vrátila na druhé miesto vo svete v objeme produkcie ropy a na prvé, pokiaľ ide o produkciu elektrickej energie. Zdvihla sa aj súhrnná kapitalizácia podnikov, a to na dvojnásobok, pokiaľ ide o export strojov a zariadení, ktorý vzrástol o štvrtinu a sľubne sa rozvíja aj nesurovinový export.

Svojou kritickosťou a skromnosťou v hodnotení úspechov, ktoré Putin servíroval postupne a vždy v kombinácii, si získal sympatie pravicového a s výnimkou komunistov aj ľavicového spektra. Sociálny projekt pri rešpektovaní dravého ekonomického programu totiž zabezpečil Rusku rešpekt aj v medzinárodných ratingových agentúrach. „V krajine sa vedú ostré diskusie o vstupe krajiny do WTO. Svetový trh už u nás existuje a náš trh sa stal zároveň časťou svetového systému.“ Potrebu vstupu zdôvodnil preto nasledujúco: „WTO je nástroj, kto ním vie narábať, stane sa silnejším. Členstvo vo WTO sa musí stať nástrojom ochrany národných záujmov Ruska na medzinárodných trhoch.“

Putin nemusel tento rok hodnotiť slabé priame zahraničné investície, aj keď ich úroveň stále nedosahuje požadovanú hranicu. No nezabudol zdôrazniť, že vzmáhajúci sa súkromný sektor dopĺňa neuspokojivý obraz biedy štyroch desiatok miliónov občanov Ruska (krajina má vyše 147 mil. obyvateľov), ako aj fyzické vymieranie obyvateľstva (najbližšie sčítanie ľudu bude v októbri tohto roka).

Prezident zredukoval tohtoročný rast na 3,5 až 4,6 percenta, ktorý stále kalkuluje s pohybom cien ropy, a teda aj s príjmami do štátneho rozpočtu. Na plynulé splácanie zahraničných dlhov je však potrebný rast stabilných 8 %, čo Putin vie. „Dobrá zahraničná konjunktúra už nezabezpečuje nevyhnutné tempá rastu ekonomiky aj jej konkurencieschopnosti a po druhé vláda nepredpokladá vysoké tempá rastu,“ povedal Putin kriticky na adresu Kasjanovovho kabinetu. Avšak myšlienka, že ruskí občania musia mať možnosť zarábať, aby z krajiny neutekali, a Rusko sa musí stať súčasťou civilizovaného sveta, obracajú verejnosť vo výskumoch verejnej mienky na stranu Putina. Teraz nikto nepochybuje, že by ho mohol niekto po roku 2004 v kresle vystriedať. Veď „Rusko potrebuje ambiciózne ciele“.

Slávka Blazseková